Veľa sa nadáva na Európsku úniu, ale je jedna vec, ktorú robia podľa mňa veľmi rozumne. Každá smernica, každé nariadenie má tzv. recitál. V úvode napíšu z akých dôvodov zákon alebo reguláciu prijímajú. Keď Európsky súd posudzuje porušenie nariadenia alebo smernice, tak si vykladá konkrétne ustanovenia optikou interpretačného bodu, ktorým je recitál. Keď dôvody boli naplnené, ale nebolo naplnené nejaké písmenko, paragraf, tak sa pozerajú na porušenie smernice, práve cez recitál. Je to základný výkladový nástroj. Mne sa to veľmi páči, pretože zavedená norma má definovaný zmysel. Lebo keď si prečítate najskôr paragrafy a potom recitál, môžete dospieť k úplne inému výsledku, ako keď si prečítate recitál a potom paragrafy. Vtedy viete, čo mal normotvorca na mysli, keď písal paragrafy. Dokonca môžu byť paragrafy oveľa stručnejšie, lebo to podstatné autor vystihol v recitály. A to je pre mňa cesta. Otvorene povedať, čo chceme normou alebo reguláciou dosiahnuť. Za akým účelom ju prijímame. A potom len napísať pravidlá. Možno by to posunulo celý vývoj tvorby politík dopredu, lebo takto sa snažíme veľmi kostrbato, veľmi ťarbavo, reagovať na každú predstaviteľnú, niekedy až nepredstaviteľnú situáciu.
- 06 nov
- 2018