Participatívne rozpočtovanie v samosprávach

Čo je to participatívny rozpočet?

Participatívny rozpočet (PR) je jeden z najobľúbenejších nástrojov participácie, ako aj jeden z najefektívnejších demokratických nástrojov, ktorý umožňuje občanom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré mesto, obec, alebo vyšší územný celok pre účely PR vyčlení. Otvára nový typ verejnej diskusie medzi občanmi a subjektami verejnej správy nielen o realizácii konkrétnych intervencií (navrhnutých projektoch), ktoré iniciovali občania, ale najmä o budúcej vízii a podobe mesta či územia tak, ako to vidia jeho obyvatelia. PR sa vo svete uplatňujú na lokálnej, regionálnej i národnej úrovni.

Význam participatívnych rozpočtov vo svete

  • prvý PR vznikol v brazílskom meste Porto Alegre v roku 1989;
  • s výnimkou Antarktídy dnes neexistuje kontinent, ktorý by s PR nemal skúsenosť;
  • dôležitým „šíriteľom“ PR ako efektívneho mechanizmu rozvojovej pomoci je Svetová banka;
  • v rokoch 2008 – 2010 bol PR použitý ako nástroj zmiernenia dopadov ekonomickej krízy v Portugalsku a Španielsku;
  • v roku 2019 bol prvýkrát publikovaný Svetový atlas participatívnych rozpočtov, ktorý zaznamenal viac ako 11 000 existujúcich PR v 71 krajinách sveta;
  • prvou krajinou, ktorá zaviedla PR na národnej úrovni, bolo Portugalsko – v rámci GovInsider Innovation Awards v kategórií Najlepšie zapojenie občanov bola iniciatíva ocenená za najlepšiu svetovú inováciu vo verejnom sektore v roku 2018; v roku 2019 ohlásila PR na národnej úrovni aj Ukrajina;
  • svetovým unikátom je portugalské mesto Cascais, ktoré zaznamenalo väčšiu účasť na hlasovaní o projektoch PR ako bola účasť v komunálnych voľbách;
  • príkladom dobrej praxe je podľa URBACT aj mesto Paríž, ktoré občanom umožňuje spolurozhodovať o použití 5% kapitálových výdavkov (každoročne cca 100 miliónov eur). V roku 2016 sa do PR zapojilo viac ako 158 000 ľudí;

Súčasný stav participatívnych rozpočtov na Slovensku

  • záujem slovenských samospráv zavádzať PR rastie z roka na rok;
  • viac ako 60 obcí a miest a 4 samosprávne kraje dnes deklarujú, že svojim občanom umožnili spolurozhodovať o rozdelení verejných zdrojov prostredníctvom PR;
  • inovácie procesu sa objavujú sporadicky; spôsob realizovania PR je zväčša kopírovaním existujúceho prístupu v inej samospráve;
  • neexistuje dostatok publikácií, vzdelávacích materiálov, štúdií, zdrojov a článkov o PR v slovenskom jazyku; nedostatočné sú aj zverejňované informácie o PR na Slovensku;
  • slovenská legislatíva pojem „participatívny rozpočet“ nepozná a samosprávy musia hľadať vlastné cesty, ako sa vyrovnať s chýbajúcim pojmom v štátnej legislatíve, ktorá upravuje ich existenciu a fungovanie (napr. vo väzbe na uvoľňovanie zdrojov);

Zrealizované aktivity

V rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík (NP Parti) prebieha niekoľko aktivít:

  • Realizovali sme pilotný projekt zavádzania PR v meste Hlohovec.
  • Vznikla metodika Participatívne mechanizmy – Kto, čo, kedy, ako?, ktorá je návodom pre ďalšie samosprávy, ktoré by chceli PR zaviesť.
  • Pripravujeme publikáciu Najčastejšie otázky (a odpovede) o PR, vrátane spracovaných príkladov dobrej zahraničnej praxe.
  • Formou newslettra publikujeme články a príbehy PR v slovenských samosprávach.
  • Vypracovali sme návrh legislatívneho zakotvenia PR do právneho poriadku SR (odvolávka na Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).
  • Realizujeme informačné podujatia a poskytujeme konzultácie k téme PR.
  • Zaviedli sme participatívne rozpočty na stredných školách v Trenčianskom kraji (16 škôl, 2019) a  pokračujeme v Trenčianskom, Bratislavskom a Trnavskom kraji (95 škôl, 2020).

Čo je možné urobiť pre ďalší rozvoj participatívnych rozpočtov vo verejnej správe na Slovensku?

ÚSV ROS pripravuje pokračovanie národného projektu, ktorý vychádza z predchádzajúcich zistení a identifikovaných problémov. Projekt zabezpečí:

  • tvorbu nových pracovných miest koordinátorov participácie v prostredí VS, využiteľné aj pre podporu zavádzania participatívnych rozpočtov, podporu samospráv vo využívaní PR formou systematického vzdelávania zamestnancov VS a zástupcov MNO v oblasti participatívnej tvorby verejných politík;
  • podporu budovania svojpomocných sietí a platforiem pre koordinátorov PR;
  • podporu subjektov verejnej správy vo využívaní PR formou vytvorenia aplikácie/softvéru, ktorý by komunikoval do vnútra obecného/mestského úradu s koordinátormi procesu a bezpečne previedol úradníkov procesom zavádzania, implementácie a vyhodnotenia PR;
  • realizáciu informačných podujatí a šírenie dobrej praxe prostredníctvom metodík a publikácií z NP PARTI;
  • nastavenie kľúčových princípov kvalitného participatívneho rozpočtu v rámci širšej verejnej diskusie (Charta PR);
  • zavedenie PR na národnej úrovni s previazaním na lokálne riešenia globálnych problémov (napr. zmiernenie dopadov klimatickej krízy, krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a pod.);

Ďalšie relevantné výstupy

Spoločenská hra Nie je mesto ako mesto

Spoločenská hra o participatívnom rozpočteSpoločenská hra Nie je mesto ako mesto žiakom hravou formou približuje ako funguje participatívny rozpočet vo fiktívnom meste. Doska hry zobrazuje fiktívne mestečko Participatívne, ktoré má svoje mestské štvrte:

  • Nudnú,
  • Upchatú,
  • Špinavú,
  • Bifľošskú,
  • Ignorantskú.

Hra začína príbehom, ktorý hovorí, že v mestečku sa práve konali komunálne voľby. Novozvolený primátor vie, že obyvatelia poznajú problémy svojho mesta najlepšie, a preto by mali spolurozhodovať o tom, kam peniaze z mestského rozpočtu pôjdu. Hráči sa stávajú obyvateľmi mesta a aktívne preberajú časť zodpovednosti za svoje okolie. V piatich skupinkách (mestských štvrtiach) diskutujú o problémoch a konkrétnych riešeniach na zlepšenie života vo svojom susedstve. Pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty budú podporené sa však nepozerajú len na malú dosku svojej mestskej štvrte, ale zvažujú hodnotu projektov s presahom na mesto ako celok. Táto hra však nie je len takou obyčajnou hrou. Pomocou QR kódu, ktorý je na doske znázornený, si hráči môžu overiť, či participatívny rozpočet reálne funguje aj v ich meste alebo kraji.

Pravidlá hry si môžete pozrieť TU.

Kontakt

Alexandra HrabinováAlexandra Hrabinová – odborná analytička a metodička v národnom projekte ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. Inžinierske štúdium ukončila v odbore Financie na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 2017. Počas štúdia sa intenzívne venovala téme participatívneho rozpočtovania. Svoje vedomosti doplnila praktickou stážou v mimovládnej organizácií The Democratic Society v Edinburgu, kde pomáhala pri zavádzaní online nástrojov na podporu participatívneho rozpočtovania v škótskych samosprávach. Je autorkou spoločenskej hry „Nie je mesto ako mesto“, ktorá slúži ako vzdelávací nástroj pre žiakov a študentov základných a stredných škôl. Jej cieľom je umožniť mladým ľuďom podieľať sa na simulovaných rozhodnutiach a diskusiách o rozdelení rozpočtu fiktívneho mestečka, ako aj budovať predpoklady pre ich reálne zapájanie do života samosprávy. V súčasnosti sa podieľa na príprave zbierky najčastejších otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte a spolupracuje pri zavádzaní participatívnych rozpočtov na stredných školách. V rámci pilotnej schémy zbiera dáta z pilotného projektu č. 8 „Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta“.