Už v zákonoch sú nastavené míny, ktoré sú zdrojom nedôvery občana k inštitúciám. Dôležitý je proces tvorby zákonov, politík a nariadení. Naša úloha je, aby sme v zákonoch hľadali riešenia, ktoré budú nielen jednoduché a transparentné, ale hlavne zrozumiteľné. Zrozumiteľné všetkým. Veríme obchodnej zmluve, ktorá je rozpísaná na šestnástich stranách, alebo veríme obchodnej zmluve, ktorá je na jednej A4-ke? Veríme zmluve, ktorá má štyridsať príloh, alebo jednoduchej a hutnej dohode? Dôverujeme štátu, kde treba daň, ktorú mám odviesť zo zisku, zo svojej práce, vypočítať jedným výpočtom, alebo štátu, kde musím špekulovať nad tým, ako sa dopracujem k sume, ktorú pošlem do štátnej pokladne? Ak je zákon zbytočne dlhý a zamotaný, vieme, že bol novelizovaný len preto, že sme tam potrebovali prepašovať niečo pre záujmové skupiny, alebo oligarchu, ktorý napríklad vyváža drevo. Ako má občan potom veriť pravidlám, zákonom, nariadeniam? Ako má veriť štátu? Štát a samospráva si dôveru získa späť len tak, že občan bude pri tom ako sa určujú pravidlá a verejný činovník bude rád, že procesy tvorby zákona, alebo všeobecne záväzného nariadenia, sú otvorené občanom od samého začiatku až do konca.
- 06 nov
- 2018