Práca na projektoch, ktorá by mohla byť výsostne kreatívna, dovolila posúvať hranice myslenia, nastavovať a realizovať potrebné reformy a zmeny, sa transformovala na vyčerpávajúce vykazovanie toho, že nejaké zmeny realizujeme. A zmena sa samozrejme nemá ako uskutočniť, lebo potenciál, čas, aj energia ľudí sú spotrebované na niečo celkom iné. Papiere, tabuľky a vykazovanie. A opäť tabuľky, papiere a vykazovanie. Dôležitým sa stalo to, čo v celom procese uskutočňovania zmeny vôbec nie je podstatné. Kde zostal zdravý rozum? Veľmi si želám, aby sa za môjho života stalo, že štát bude realizovať svoju politiku inak. Subjektom, ktoré sa budú uchádzať o to, že budú nositeľmi konkrétnej zmeny,  štát pridelí spoločníka na cestu. Experta, ktorý téme a problému rozumie. A ja mu budem zdôvodňovať každý vynaložený cent. Prečo som ho použila a kto ho dostal. Prečo to malo zmysel aj so všetkými chybami, ktoré na ceste k zmene urobím. Konečne bude niekoho zaujímať to, čo robím, a nie to, ako to vykážem. Štát by sa veľa naučil. Takto sa skúsenosť i poznanie stáva mŕtvou komoditou, ktorá nikoho nezaujíma.