Mne najviac na Slovensku chýba reálne diskusia na tému kde chceme byť o dvadsať rokov. Dlhé roky sme sa bavili len o zvyšovaní HDP, zamestnanosti. Rozprávame sa o číslach, ale nebavíme sa o smere. Uvediem príklad – Viktor pracuje vo Volkswagene, dochádza z Nitry do Bratislavy a pracuje 15-16 hodín denne. Jeho deň po práci má kvalitu života roľníka zo 16. storočia. Pýtam sa: „Viktor, prečo nepracuješ v Jaguári, ktorý máš za rohom?“ V Jaguári mu ponúkli 650€ brutto po deviatich rokoch v inej automobilke. Na jednej strane sa vláda pochváli, že sem dotiahla miliardovú investíciu, Jaguár sľúbi, že nástupný plat bude 1 200€ a realita? Chlapovi s 10 ročnou praxou dajú 650€ v hrubom. Automobilky rátajú, že ak neprídu robiť slovácii, prídu zahraniční pracovníci, ktorí budú spkľudne robiť aj za 600€. Dôsledok,  zbytočne sa vytvára etnické napätie a už tu máme problém. Ďalší problém je, že my po voľbách vysekáme štátnu správu až na úroveň referenta. Nemáme ešte spoločenskú dohodu, že ľudí pracujúcich v rezortoch a ministerstvách vymieňame len po úroveň generálneho riaditeľa, pretože ostatní sú profesionáli a zmena na politickej scéne sa ich netýka.