U

(spracoval: Daniel Klimovský, upravené autorkami)

Rustow (1970) položil dve výskumné otázky, ktoré tvoria os empirických analýz udržateľnosti a konsolidácie demokracie, a to:

1. Aké sú podmienky existencie/udržania demokracie?
2. Čo sú hlavné faktory úspešnej a stabilnej demokracie?

Uzatvára, že rozhodujúcom faktorom nie je ekonomika ani sociálna nerovnosť a zdôrazňuje dlhodobý priebeh politického procesu zavádzania demokracie. Linz a Stepan (1996) na základe analýz krajín Latinskej Ameriky, južnej a postsocialistickej Európy dospeli k záveru, že demokraciu možno považovať za stabilizovanú, keď sa demokratický proces a demokratické inštitúcie stanú jedinou možnou „hrou“ v meste či štáte.

Za základné podmienky konsolidácie demokracie považuje Wiatr (1999):

• Procedurálne podmienky:

o pravidelne organizované, slobodné a čestné voľby do hlavných štátnych orgánov,

o vláda práva zahŕňajúca nadradenosť konštitučného poriadku všetkým štátnym orgánom a ich rozhodovaniu,

o právom garantovaná ochrana ľudských práv a politických slobôd,

o nediskriminácia etnických či náboženských menšín, a to vo všetkých

sférach politického života.

• Reálne spoločenské podmienky:
  • existencia dobre fungujúcej a od štátu nezávislej občianskej spoločnosti, ktorá pozostáva zo samoorganizovaných skupín chrániacich kolektívne záujmy a hodnoty občanov,
  • akceptácia demokratických procedúr a inštitúcií ako jediných legitímnych spôsobov rozdelenia moci a dosahovania kolektívnych cieľov občanov i politických elít,
  • neexistencia alebo okrajový charakter síl, ktoré chcú dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom násilia a inými necivilizovanými formami.

 

Z hľadiska udržateľnosti demokracie je dôležitá demokratická legitimita (Schedler, 2001). Tá je výsledkom súperenia medzi prívržencami demokracie a jej odporcami, ktorým demokratické inštitúcie z rôznych dôvodov nevyhovujú a snažia sa o ich oslabenie či odstránenie (pozri aj Schedler, 1999). Na udržanie legitimity demokracie je podstatné, aby prívrženci demokracie tvorili v porovnaní s jej odporcami väčšinu a aby boli aktívni, lebo inak riskujú, že demokraciu oslabia (pozri aj heslá legitimita a demokratizácia).

V postsocialistických členských krajinách EÚ Wiatr (2003) identifikuje tieto ohrozenia demokracie: ekonomická nestabilita, etnické konflikty, politické autoritárstvo a politická nestabilita. Podľa Ágha (1999) upevnenie demokracie vyžaduje živú občiansku spoločnosť a demokratickú kultúru, ktorá sa vytvorí až neskôr, keď multiaktérska demokracia prenikne celou spoločnosťou.

Ústavnosť, teda konštitucionalizmus, vyjadruje princíp bezvýhradnej vlády ústavy (pozri aj heslo právny štát), respektíve vládu ľudu prostredníctvom demokratickej ústavy, ktorá garantuje ľudské práva a oddelenie zložiek štátnej moci. Ústava je základným zákonom štátu a najvyššou právnou normou. Všetky zákony a podzákonné právne predpisy musia byť v súlade s ústavou. Základnými prameňmi ústavného práva sú ústava, ústavné zákony, uznesenia, nálezy Ústavného súdu a medzinárodné zmluvy (najmä z oblasti ľudských práv). (Bröstl et al., 2010.) Orgánom ochrany ústavnosti je Ústavný súd, ktorý posudzuje súlad zákonov a predpisov s ústavným poriadkom a rozhoduje o konkrétnych sťažnostiach jednotlivcov. Podmienkou fungovania ústavného súdnictva je pluralita inštitúcií založená na princípe deľby moci a suverenity ľudu. Práve systém liberálnej demokracie umožňuje rôznorodosť názorov, záujmov a pluralitu politických strán. V tejto súvislosti je logické, že dochádza k sporným a konfliktným situáciám.