Pilotný projekt 7

Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Partizánske

Obce a mestá sú manažérmi odpadového hospodárstva na svojom území. Určujú systém zberu, odvozu, spracovania a zneškodňovania odpadov. Problematika komunálneho odpadu je širokou agendou. Obce a mestá si často nevedia poradiť s hlavným článkom odpadového hospodárstva, ktorým je sám obyvateľ. Na príprave stratégie nakladania s odpadmi je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a jednotlivými zložkami populácie v meste tak, aby nastavené opatrenia a riešenia našli pochopenie a odozvu verejnosti. Experti z občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ v úzkej spolupráci s mestom Partizánske spolupracujú v rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík na realizácii pilotného projektu č.7 s názvom Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Partizánske.

Ciele projektu 

  • znížiť náklady na manažment odpadového hospodárstva,
  • súčasne podporiť ekologické rozhodnutia pri výkone správy v meste Partizánske,
  • v spolupráci s verejnosťou hľadať efektívne environmentálne a ekonomické riešenia nakladania s komunálnym odpadom v meste v zmysle plnenia kompetencií zverených obciam podľa aktuálneho zákona o odpadoch.

Hlavné výstupy

  • stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Partizánske na obdobie 10 rokov
  • manuál k tvorbe Stratégie s presne popísanou metodikou zrealizovaného participatívneho procesu v elektronickej forme, ktorý bude k dispozícii pre využitie v ďalších mestách a obciach.

 

Viac informácií nájdete TU.

 


Ekologické môže byť aj ekonomické

Výsledkom pilotného projektu je samostatná verejná politika, ktorá pre najbližších desať rokov zadefinuje stratégiu nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Partizánske. Politika vznikne za účasti verejnosti – obyvateľov mesta. Prečo je dôležité do nastavenia procesu správy a nakladania s komunálnym odpadom zapojiť verejnosť?  

Stratégia nakladania s komunálnymi odpadmi v meste Partizánske je návrhom krokov, ako znížiť náklady na odpadové hospodárstvo a súčasne podporiť ekologické rozhodnutia pri výkone správy mesta. Je žiaduce a potrebné  na príprave Stratégie pracovať s verejnosťou a jednotlivými zložkami populácie v meste, aby nastavené opatrenia a riešenia našli pochopenie a odozvu vo verejnosti. Zámerom je práve v spolupráci s verejnosťou hľadať efektívne environmentálne a ekonomické riešenia nakladania s komunálnym odpadom v meste Partizánske v zmysle plnenia kompetencií zverených obciam podľa aktuálneho zákona o odpadoch.

Priatelia Zeme – SPZ sú občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 1996 a dlhodobo sa venuje problematike odpadového hospodárstva. Odpady predstavujú komplexnú tému, zastrešenú nielen zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ale aj desiatkou ďalších zákonov a vyhlášok. Ako môže občianske združenie, akým sú Priatelia Zeme – SPZ, pomôcť samospráve?

Od nášho vzniku sa systematicky venujeme problematike odpadov. Snažíme sa odkláňať odpady od ich skládkovania a spaľovania. Presadzujeme systémy v súlade s odpadovou hierarchiou. Prioritou je predchádzanie vzniku odpadov, ich opätovné používanie a recyklácia. Ide to však pomaly. Výsledky sa síce pomaly dostavujú, ale stále to nie je také, aby sme mohli byť úplne spokojní.

Orientujeme sa na tri cieľové skupiny: samosprávu, širokú verejnosť a štát. To sú najdôležitejší aktéri. Sústredíme sa najmä na obce a mestá. So samosprávami sa snažíme nastavovať systém odpadového hospodárstva tak, aby nielen spĺňal všetky legislatívne požiadavky, ale súčasne aj „šetril“ obecnému rozpočtu peniaze. Situácia si väčšinou vyžaduje optimalizáciu existujúceho systému nakladania s komunálnym odpadom. Systém musí byť pre tých, ktorí produkujú odpad, dostatočne komfortný a motivačný. Musia sa o ňom dozvedieť všetky podstatné informácie a  jeho dodržiavanie musí byť kontrolované. Stačí zavedenie týchto troch základných princípov do praxe a odpadové hospodárstvo funguje ukážkovo. Širokú verejnosť  potrebujeme, aby sme zaručili udržateľnosť systému odpadového hospodárstva.

Spolupráca a dialóg medzi miestnou územnou samosprávou a občianskymi združeniami je cestou budúcnosti, ktorá otvára nové formy dialógu s verejnosťou a občanmi mesta. / Jozef Božik, primátor mesta Partizánske

Odpad produkuje každý obyvateľ Slovenska, každý obyvateľ sveta. Ak sa nám do zavedených systémov nepodarí zapojiť občanov, presvedčiť o ich nevyhnutnosti a význame nastavených opatrení, nikdy nedosiahneme požadované výsledky. Projekty zmysluplného odpadového hospodárstva bez občanov nie je možné realizovať. Ministerstvo životného prostredia SR je našim kľúčovým „partnerom“ na úrovni štátnej správy. Spolupracujeme s nimi na príprave rôznych nových opatrení, zákonov, vyhlášok a strategických dokumentov v oblasti odpadového hospodárstva a ich zavádzaní do praxe. Zákony musia byť nastavené v prospech udržateľných riešení.

Prečo ste si pre pilotný projekt vybrali mesto Partizánske? 

Keď chcete zrealizovať úspešný projekt, musíte si vybrať výnimočných partnerov, ktorí chcú niečo zmeniť, sú spoľahliví, neboja aktívne komunikovať s verejnosťou a o svoje skúseností sa chcú podeliť s ostatnými. Mesto Partizánske takým partnerom je. Pilotný projekt chce byť príkladom aj pre ďalšie samosprávy. Radi by sme ukázali, že participácia a účasť verejnosti na tvorbe verejných strategických dokumentov má veľký význam pre ich následnú realizáciu a zmysluplné plnenie.

Práca, navyše práca s občanom, sa naozaj oplatí. Som o tom presvedčený. Na každodennom živote je pekne vidieť ako jednotlivé samosprávy komunikujú, prípadne nekomunikujú s verejnosťou. Nestačí dať do ulíc farebné kontajnery na triedenie dopadov, postaviť zberný dvor, alebo kompostáreň a čakať, že sa stane zázrak. Nestačí, ak vedenie obce chce zmenu. O potrebe zmeny musíme presvedčiť čo najväčší počet ľudí v obci.

A presviedčať verejnosť tak, že občanov postavíme pred hotovú vec a vnútime im „cudzie nápady“ je ťažké. Zmeny sa realizujú ľahšie ak verejnosť zapojíme do tvorby nového systému. Že nie sú odborníci? Nevadí. Dnes ľudia veľa cestujú, sledujú televíziu, alebo čítajú o odpadovom hospodárstve v iných krajinách. Majú vlastnú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať v ich obci.

Participáciu považujem za mimoriadne dôležitý rozmer výkonu komunálnej politiky. Nielen v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, ale vôbec pri formovaní verejných politík. ľudovo povedané ide o to, aby sa ľudia zúčastňovali na tom, čo sa v rámci mesta deje. / Jozef Božik, primátor mesta Partizánske

Prečo si ich nevypočuť? Nezapracovať ich dobré nápady do našich plánov?  Držíme sa zásady: „viac hláv – viac rozumu“. Ak verejnosť pocíti, že sa zaujímame o jej názor, ak jej dostatočne vysvetlíme, čo musíme a chceme dosiahnuť, tak je veľký predpoklad, že sa aktívne zapojí nielen do prípravy, ale aj do realizácie projektu s pocitom, že je to tak trochu aj ich dielo.

Na spracovanie stratégie musíte mať konkrétne dáta. Ako získavate dáta o komunálnom odpade? 

Informácie o komunálnych odpadoch získavame z viacerých zdrojov. Na prvom mieste sú interné zdroje konkrétnej samosprávy, ktorá je povinná viesť evidenciu o vzniku a nakladaní s odpadmi. Z Ministerstva životného prostredia SR, alebo príslušných okresných úradov životného prostredia vieme získať informácie o existujúcich zariadeniach, ktoré vo vybranej lokalite alebo území nakladajú s jednotlivými druhmi odpadov.

A nakoniec realizujeme vlastný prieskum. Dôkladne si prejdeme celú obec. Zisťujeme, kde sú kontajnery na odpad, ich dostupnosť, ako sú naplnené, či je okolo nich poriadok alebo neporiadok. Zaujíma nás, kde sú čierne skládky a aký odpad sa na nich nachádza, či sa v obci spaľuje odpad. Robíme rôzne prieskumy priamo v domácnostiach. Rozprávame sa s ľuďmi, či sú spokojní so zavedeným systémom a čo vedia o odpadoch.

Veľmi dôležité sú aj rôzne analýzy odpadov. Napríklad pred pár dňami sme v Trnovci nad Váhom robili analýzu zmesového komunálneho odpadu. To je ten, ktorý je z domácností odvážaný na skládku. Rukami sme sa hrabali v náhodne vybranej vzorke 500kg odpadu, aby sme vedeli, čo ľudia vyhadzujú. Odpad sme vytriedili a zvážili. To má veľkú výpovednú hodnotu. Len na základe poctivo vykonaných prieskumov a  analýzy je možné nastaviť konkrétnu stratégiu. Takto komplexne to nerobí nikto. Ani zberové spoločnosti, ani ministerskí pracovníci. Nikto.

Jedným z cieľov projektu je zvýšiť počet domácností, ktoré budú triediť odpad a následne  biologicky rozložiteľný odpad kompostovať. Mesto zabezpečuje nakladanie s komunálnym odpadom z rozpočtu samosprávy. Biologicky rozložiteľný odpad tvorí približne tridsať percent z komunálneho odpadu a v prípade zvýšenia počtu domácností, ktoré kompostujú, logicky dôjde k zníženiu podielu komunálneho odpadu. Samospráva tým môže ušetriť finančné zdroje. No aj kompostovanie si vyžaduje investície, ktoré musí mesto zohľadniť. Ako to reálne funguje? 

Pre samosprávy je najväčšou nákladovou položkou pri nakladaní s komunálnymi odpadmi zber a zneškodňovanie zmesových komunálnych odpadov. Znamená to, že keď chce obec  šetriť, tak musí nastaviť a zrealizovať také opatrenia, aby sa množstvá odpadu znižovali.  Dá sa to zabezpečiť dvoma základnými spôsobmi: predchádzaním vzniku odpadov a zlepšením ich triedenia.

Domáce kompostovanie je dobrým príkladom predchádzania vzniku odpadu. Kompostovanie priamo v domácnosti zabezpečí, že biologický odpad sa nedostane do systému odpadového hospodárstva obce a samospráva ušetrí. Časť úspory môže použiť v prospech podpory domáceho kompostovania.

V prípade triedeného zberu je financovanie nakladania s väčšou častou triedených zložiek odpadu zabezpečené cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov. To znamená, že výrobcovia a dovozcovia znášajú náklady spôsobené ich výrobkom alebo jeho obalom po tom, čo už nie sú potrebné. Tieto náklady teda neplatia obce. Na časť triedeného zberu zložiek odpadov sa ale rozšírená zodpovednosť výrobcov nevzťahuje. Ide napríklad biologické odpady, drobný stavebný odpad a textil. Pri týchto zložkách je potrebné zaviesť také systémy zberu, ktoré budú maximálne efektívne. Tým sa zabezpečí, že budú lacnejšie ako zneškodňovanie odpadov na skládkach alebo v spaľovniach.

Správny výber a úspešne zavedenie vybraných prvkov odpadového hospodárstva má teda nesmierny význam. Na jednej strane je to ekonomický význam, pretože obec premieta náklady na odpadové hospodárstvo do poplatku za odpady. Ak rastú, rastie aj poplatok pre obyvateľa, a ak klesajú, klesajú aj poplatky. Na druhej strane, opatrenia majú aj environmentálny význam –  zdravšie životné prostredie pre obyvateľov a krajšiu prírodu. Tu ide ruka v ruke EKOnomika a EKOlógia.

Každá samospráva na Slovensku má rovnaké práva a povinnosti v nakladaní s odpadmi na svojom území. Vidíme však, že nie každej sa darí hospodáriť s odpadmi dobre. Aké postupy s nakladaním odpadov má nastavovať štát a aké samospráva?

Štát by mal nastavovať iba základné legislatívne rámce a zabezpečovať kontrolu ich dodržiavania.Samospráva musí právny rámec preklopiť do konkrétneho systému, ktorý bude zohľadňovať množstvo miestnych podmienok a lokálnych možností.

V obidvoch prípadoch by to malo byť v súlade s odpadovou hierarchiou. Tá je rovnako záväzná pre štát ako i samosprávu. Na prvom mieste treba predchádzať vzniku odpadov. Na druhom mieste je potrebné zabezpečiť prípravu na jeho opätovné využitie. Na treťom mieste je triedenie odpadov pre recykláciu. Až keď sa dajú uplatniť predchádzajúce tri body, tak nasledujú iné spôsoby zhodnocovania odpadov, napríklad energetické využívanie a na záver zneškodňovanie odpadov, napríklad na skládkach odpadov.

Podstata samosprávy by mala byť v možnosti prispôsobenia postupov a nástrojov naplnenia verejného záujmu podľa miestnych pomerov tak, aby bol čo najlepšie naplnený jeho zmysel. Kde sú  najväčšie rezervy vo využití princípu samosprávnosti z dôvodu príliš striktnej až obmedzujúcej legislatívy a naopak, kde je legislatívna voľnosť pre samosprávy skôr problematická? Kde je samospráva slobodná a kde je nezmyselne pod tlakom regulácie „štátu“? 

Dá sa na to pozrieť z viacerých uhlov. Na jednej strane sa mi zdá, že súčasná odpadová legislatíva nenastavuje len základné legislatívne rámce, ale ide v mnohých prípadoch veľmi do detailov. V niektorých samosprávach to spôsobuje „bolenie“ hlavy, pretože detaily sa rokmi menia a samospráva na to musí v zákonných lehotách reagovať a meniť zabehnuté a osvedčené systémy. Na druhej strane, detailná legislatíva je reakciou na rôzne nesprávne motivácie a prístupy medzi všetkými zainteresovanými – od výrobcov, po spotrebiteľov, od pôvodcov odpadu až po jeho spracovateľov. Detailnou legislatívou sa má zamedziť, aby si zainteresovaní svoje povinnosti zľahčovali alebo obchádzali. Každé významnejšie obchádzanie alebo zľahčovanie má za následok sprísňovanie legislatívy, niekedy aj na úkor tých, ktorí si plnia úlohy zodpovedne.

Niektoré detailné legislatívne opatrenia presadili na svoju ochranu samosprávy, niektoré podnikateľské subjekty v odpadovom hospodárstve. Som presvedčený, že legislatíva sa bude na Slovensku ešte nejaký čas sprísňovať, a teda aj detailnejšie rozpracovávať. Zmení sa to až vtedy, keď väčšina pochopí a uzná, že odpady  i zvolené spôsoby nakladania s odpadom majú výrazný vplyv na prírodu a životné prostredie a začnú konať v prospech ich ochrany.

Kontaktné osoby