Miesto pre všetkých, integračná stratégia

Problematika znevýhodnených a marginalizovaných skupín je citlivá agenda, pretože majú z dôvodu svojho sociálneho vylúčenia v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom oveľa nižší sociálny kapitál. Z toho dôvodu si obce často nevedia poradiť so zapájaní týchto skupín do verejného života a ovplyvňovania verejných politík. Na príprave integračnej stratégie Mesto pre všetkých je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a jednotlivými marginalizovanými skupinami v obci v spolupráci s expertnými skupinami.

Ciele projektu

otestovať participatívny proces tvorby lokálnej stratégie inklúzie a opatrení vedúcich k inklúzií rôznych znevýhodnených skupín,
zlepšenie sociálnej súdržnosti na lokálnej úrovni v meste Svidník s možnosťou rozšírenia na ďalšie vybrané samosprávy v regióne a aplikáciu princípu medziobecnej spolupráce.

Hlavné výstupy

model/mechanizmus spolupráce samosprávy a MNO pri tvorbe a prijímaní politík na lokálnej úrovni
prípadová štúdia založená na podrobnom poznaní špecifík a potrieb mesta Svidník a jeho obyvateľov
SWOT analýza + krátky dokument s identifikovanými slabými a silnými stránkami a potrebami smerom k znevýhodneným skupinám.

Viac informácií nájdete TU.

Ľudia za záclonou…

Centrum pre výskum etnicity a kultúry sa dlhodobo venuje problematike menšín, integrácie znevýhodnených skupín, nových menšín, subkultúr, či „neviditeľných“ spoločenstiev …

Elena Gallová Kríglerová: Dlhodobo skúmame skupiny na okraji záujmu spoločnosti, ako aj to, čo si väčšina myslí o menšinách. Začínali sme s Rómskou témou. Postupom času k výskumu Rómov pribudla téma maďarskej menšiny. Po vstupe do Európskej únie začal na Slovensku narastať počet cudzincov, takže sme sa začali venovať aj téme integrácie cudzincov a následne migrantov. Dnes nás možno viac ako integrácia jednej zraniteľnej skupiny zaujíma téma spolužitia, multikultúrnych spoločenstiev a rozvoj inkluzívneho/integračného potenciálu samosprávy, ktorý je hlavným predpokladom pre ľudskejšie prostredie pre všetkých.

Platí, že každá doba si nájde svoju menšinu? Menšinu ako nepriateľa? , ktorú vníma ako ohrozenie pre spoločnosť. Čo tento fenomén hovorí o spoločnosti?

Elena Gallová Kríglerová: Ukazuje sa, že každá doba si nájde skupinu voči ktorej sa dá vyhraniť a vymedziť. Používa sa to v politickom boji. Politici si vždy nájdu takúto skupinu, ktorú vnímajú ako ohrozenie ostatnej spoločnosti. Každá skupina v politickom boji získa určitú charakteristiku, na ktorú sa poukazuje. Rómovia boli a sú vnímaní ako paraziti na sociálnom systéme, ako tí, ktorí sú neprispôsobiví, lebo odmietajú žiť ako my.

Zámerom pilotného projektu, ktorý realizujete s mestom Svidník je tvorba Integračnej stratégie s názvom Mesto pre všetkých. Mesto pre všetkých je však oveľa širší koncept …

Elena Gallová Kríglerová: Prax v teréne a konkrétne skúsenosti nás naučili, že ak sa snažíte integrovať jednu skupinu obyvateľov, vždy vznikajú určité tenzie a napätia. Objavujú sa otázky a poznámky: „prečo práve táto skupina, prečo pomáhate iba týmto, prečo týchto zvýhodňujete, týchto si nevšímate a podobne“. V istom bode sme pochopili, že je jedno o akú menšinu a zraniteľnú skupinu ide. Menšiny a zraniteľné skupiny a je jedno či ide o Rómov, Maďarov, cudzincov, migrantov, alebo zdravotne postihnutých, seniorov, malých detí, pacientov, čelia podobným bariéram a identickým situáciám. V podstate hovoríme o problémoch, ktoré sa týkajú veľmi širokého spektra ľudí. Mali sme pocit, že ak začneme hovoriť o tejto téme širšie, tak sa nám ľahšie podarí presvedčiť verejnosť a spoločnosť, že sa to týka nás všetkých. Rómovia sú veľmi izolovaní, o cudzincoch veľa nevieme, ale každý v rodine má malé deti, niekoho kto je chorý, zdravotne znevýhodnený, starý, niekoho s kým sa „život pohral“ a je odkázaný na pomoc okolia. Rozhodli sme sa, že sa zameriame na všetky znevýhodnené skupiny, ktoré vo Svidníku v rámci terénneho výskumu priamo na mieste nájdeme.

Prečo ste si vybrali mesto Svidník? Vaša organizácia sídli v Bratislave, žijete v Bratislave a predsa len Svidník je päťsto kilometrov od Bratislavy.

Elena Gallová Kríglerová: S mestom Svidník máme veľmi dobrú skúsenosť z predchádzajúceho projektu, ktorý otvoril tému integrácie cudzincov na úrovni miest a obcí. Súčasne cítime veľkú podporu vedenia mesta. Ak nemáte podporu mesta, neurobíte veľa. Môžete rozprávať, čo ste v rámci výskumu a terénu zistili, čo by sa pre zlepšenie atmosféry, životných podmienok, či konkrétnych skupín dalo urobiť, ale bez podpory samosprávy sa určité zmeny nikdy neuskutočnia. Podpora mesta je pre tento typ projektov kľúčová. Ďalším dôležitým faktom je, že Svidník je jedno z najrozmanitejších miest na Slovensku. Kultúrne, sociálne, nábožensky …

Zavádzanie princípu „mesto pre všetkých“ smeruje ku kvalitatívnej zmene vzťahu mesta k vlastným občanom, ale súčasne o zmene optiky/postoja vnímania mestského úradu konkrétnymi skupinami občanov. Zamerali ste sa na menšiny, „neviditeľné komunity a zraniteľné skupiny“, teda tých občanov, čo bežne stoja na okraji záujmu samosprávy“. Ako vaša expedícia a hlbinný ponor do života znevýhodnených a okrajových skupín vo Svidníku začali?

Elena Gallová Kríglerová: Prvý krok je vždy naviazaný na mapovanie situácie v danom prostredí. O zmenu sa snažíme v spolupráci s tými, ktorých sa to týka. Nakoniec o tom je participácia. Začali sme analýzou strategických dokumentov mesta, rozvojových plánov mesta, Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, Komunitného plánu, ale aj web stránky mesta. Snažili sme sa zmapovať, čo mesto robí, ako komunikuje, na aké cieľové skupiny sa zameriava, aké aktivity realizuje. Pokračovali sme kvalitatívnym výskumom. Stretávali sa so zástupcami rôznych znevýhodnených skupín. Spracovali sme trinásť individuálnych pološtruktúrovaných rozhovorov so zástupcami mesta, organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta alebo samosprávneho kraja, ako aj dôležitých aktérov zo súkromných inštitúcií a mimovládnych organizácií. Realizovali sme fokusové skupiny so seniormi, mladými ľuďmi (študentmi gymnázia) a Rómami z rómskej časti na Festivalovej ulici. Na základe rozhovorov, vypočutých príbehov a zozbieraných dát sme vypracovali pomerne podrobnú analýzu situácie v meste Svidník.

Na aké témy ste sa v rámci výskumu otvorili?

Elena Gallová Kríglerová: V kvalitatívnom výskume sme chceli vedieť, ako zraniteľné skupiny vnímajú mesto. Rómovia, deti a mladí ľudia, seniori, cudzinci, Rusíni, ľudia so zdravotným postihnutím, rôzne náboženské skupiny, ako aj ďalšie skupiny na okraji spoločnosti ako sú napr. mladí ľudia odchádzajúci z detského domova, ľudia bez domova a ďalší. Pýtali sme sa ich aké je Svidník mesto. Čo vnímajú ako pozitívum, čo ako negatívum. Ako sa im žije vo Svidníku, komu sa vo Svidníku žije lepšie, komu horšie. Zamerali sme sa na vzťahy v meste. Potrebujeme identifikovať, kde je potenciál pre vytváranie sociálnej súdržnosti, prípadne napätí, ktoré by sme mohli tlmiť, alebo im predchádzať. Zamerali sme sa na situácie jednotlivých skupín obyvateľov ako vnímajú svoj život v meste, ako s nimi mesto komunikuje, či ich počúva, ako sa k ním dostávajú k informáciám a ako môžu smerom k mestu svoje potreby komunikovať.

Vašu prezentáciu k projektu ste nazvali „Svidník je kultúrne rozmanitý, pokojný, väčší štvorizbový byt“. Čo ste v rámci výskumu o Svidníku zistili?

Elena Gallová Kríglerová: Svidník je veľmi kultúrne a sociálne rozmanité mesto. Vo Svidníku žijú Rusíni, Ukrajinci, Rómovia, Slováci, Česi, pomerne mnohí cudzinci, gréckokatolíci, pravoslávni, rímokatolíci, jehovisti a ďalší. Vzťahy medzi obyvateľmi sú dobré a medzi jednotlivými skupinami nevznikajú žiadne napätia. Ľudia žijúci vo Svidníku majú pozitívny vzťah k mestu. Všetci povedali, že Svidník je super miesto pre život. V kontexte slovenskej samosprávy to nie je veľmi typické, pretože väčšinou radšej frfleme a kritizujeme. Dôležité je, že prvá emócia, ktorou komunikujú ich postoj k mestu je pozitívna. Na tom treba stavať. Naše odporúčanie je, že treba budovať pozitívnu identitu mestu.

Predpokladám, že rozhovory, diskusie a fokusové skupiny odhalili aj aj mnohé nedostatky …

Elena Gallová Kríglerová: Áno, napríklad to, ako veľmi chýba cielená komunikácia mesta k jednotlivým skupinám obyvateľov. Svidník je malé mesto a všetko sa rieši po osobných linkách. Na jednej strane je to dobré, lebo sa všetci poznajú. Na druhej strane to môže spôsobovať napätie v zmysle, že „tento si niečo vybavuje“. Nestačí, keď primátor povie, že má „otvorené dvere pre každého“. Absentuje transparentná komunikácia. A hlavne všade žijú „ľudia za záclonou“, ktorí majú vnútorné zábrany, a ktorí nikdy sami za primátorom neprídu. To je ďalšia výzva – osloviť aj týchto „neviditeľných“ ľudí.

Súčasne výskum ukázal, že vo Svidníku je veľmi nízka kultúra participácie. Postupne sme úplne prestali používať slovo participácia. Navyše, keď hovoríme s ľuďmi a povieme slovo participácia, strašne sa vystrašia. Vôbec nevedia, čo to participácia je. Ľudia nevedia participovať, nepoznajú svoje možnosti, nedokážu si ani predstaviť ako by mohla „tá“ participácia fungovať, a čo to „tá“ participácia vlastne je. Pre mňa je to obrovská škola života. Učíme sa rozprávať s ľuďmi ich jazykom a používať jednoduché a zrozumiteľné vety bez toho, aby sme znižovali z našich nárokov, alebo menili svoje zámery.

Napríklad mesto v rámci prípravy Komunitného plánu sociálnych služieb vytvorilo priestor na verejnú diskusiu a v zmysle zákona bola zriadená pracovná skupina zo zástupcov občanov mesta. Ľudia sa začali stretávať, ale „vyšumelo to“. Bol to v živote mesta nový prvok a fenomén, ktorý zlyhal. Dôvod? Nízka kultúra participácie. Ľudia riešia veci, ktoré sa týkajú ich bezprostredného okolia a života, ale je potrebné ich viesť k tomu, aby uvažovali koncepčnejšie. Mesto popri organizovaní stretnutí pracovnej skupiny musí paralelne pracovať na vytváraní kultúry súdržnosti, zapájania verejnosti a spolurozhodovania. Samospráva musí vedome budovať kultúru participácie.

Výsledky výskumu ste začiatkom leta verejne prezentovali vo Svidníku. Aká bola reakcia a odozva na vaše zistenia?

Elena Gallová Kríglerová: Keď sme vo Svidníku prezentovali naše zistenia zástupcom jednotlivých skupín, tak ku štvrtému bodu prezentácie sme sa dostali po troch hodinách diskusie. Reakcie a diskusia boli extrémne intenzívne i extenzívne. Generovali vo mne silný pocit, že to, čo robíme, má zmysel. Ľudia potrebujú vstupovať do tém, chcú byť vypočutý. Myslím si, že nás čaká ťažká práca.

Čo vás ešte čaká?

Elena Gallová Kríglerová: V najbližšom kroku ideme zriadiť pracovnú skupinu, ktorá bude zostavená zo zástupcov jednotlivých skupín. Začneme s nimi pracovať na podrobnejšej identifikácií potrieb, ako aj hľadaní mechanizmov participácie, či vzájomného zdieľania a odovzdávania informácií. Mesto nesmie zabúdať na zraniteľné skupiny, ktoré na jeho území žijú. My si síce môžeme naštudovať „veľké“ teórie zapájania zraniteľných skupín do života, či do tvorby verejných politík, ale to, čo by bolo pre Svidník, práve kvôli kultúrnym, regionálnym a iným špecifikám najlepšie, musia pomenovať a nastaviť ľudia, ktorí vo Svidníku žijú. Výsledkom celého procesu by mal byť akýsi mechanizmus participácie, lokálny a „na mieru šitý“ prototyp tvorby inkluzívnych politík, teda model procesu oslovovania a zapájania zraniteľných skupín, ktorému by mesto vdýchlo život.

Možno už sme v situácii, keď ľudia neveria, že sa niečo zmení, hoci budú pri tom …

Elena Gallová Kríglerová: Áno, v celej krajine potrebujeme pracovať na tom, aby ľudia mali dôveru k inštitúciám, svojmu obecnému úradu, či štátu. A naopak. Štát, samospráva a inštitúcie musia získať dôveru k svojim občanom. Všetci musíme prežiť pocit, že keď ľudí k niečomu prizveme, tak to môže mať zmysel …

Centrum pre výskum etnicity a kultúry a pilotná schéma participatívnej tvorby verejných politík

Centrum pre výskum etnicity a kultúry sa v lete 2017 pripojilo do realizácie pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík, ktorá je jedným z pilierov národného projektu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (ÚSV ROS) s názvom: Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. Pilotnú schému tvorí 12 pilotných projektov, testujúcich nové modely zapájania verejnosti do tvorby verejných politík na štyroch úrovniach verejnej správy:

úroveň miestnej územnej samosprávy,
úroveň regionálnej územnej samosprávy,
mikroregionálna úroveň
národná úroveň (štátna správa).

PP6 / Miesto pre všetkých, integračná stratégia

Problematika znevýhodnených a marginalizovaných skupín je citlivá agenda, pretože majú z dôvodu svojho sociálneho vylúčenia v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom oveľa nižší sociálny kapitál. Z toho dôvodu si obce často nevedia poradiť so zapájaní týchto skupín do verejného života a ovplyvňovania verejných politík. Na príprave integračnej stratégie Mesto pre všetkých je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a jednotlivými marginalizovanými skupinami v obci v spolupráci s expertnými skupinami.

Ciele projektu

otestovať participatívny proces tvorby lokálnej stratégie inklúzie a opatrení vedúcich k inklúzií rôznych znevýhodnených skupín,
zlepšenie sociálnej súdržnosti na lokálnej úrovni v meste Svidník s možnosťou rozšírenia na ďalšie vybrané samosprávy v regióne a aplikáciu princípu medziobecnej spolupráce.

Hlavné výstupy

model/mechanizmus spolupráce samosprávy a MNO pri tvorbe a prijímaní politík na lokálnej úrovni
prípadová štúdia založená na podrobnom poznaní špecifík a potrieb mesta Svidník a jeho obyvateľov
SWOT analýza + krátky dokument s identifikovanými slabými a silnými stránkami a potrebami smerom k znevýhodneným skupinám.

rozhovor: ĽUDIA ZA ZÁCLONOU …