Pilotný projekt 3

Krajská koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania a osvety v Trenčianskom kraji

„…a preto sme sa rozhodli, že skúsime ísť cestou našich priateľov v Českej republike, kde v každom kraji koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety existuje a zároveň majú jasne stanovené krátkodobé a dlhodobé ciele, kam sa chcú v environmentálnej oblasti dostať. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku nič podobné nefunguje, rozhodli sme sa skúsiť odraziť v Trenčianskom kraji, kde máme sídlo, a ukázať, že sa to dá. Modelovo by sme potom koncepciu radi ponúkli aj ostatným slovenským krajom.“ Richard Medal

 

Ciele projektu

  • zvýšiť povedomie o environmentálnej problematike v Trenčianskom kraji v previazaní na rôzne oblasti života, ako napr. doprava, zdroje energie, odpadové hospodárstvo, či verejné stravovanie na úrovni regionálnej udržateľnosti,
  • znížiť a trvalo udržať nízku „ekologickú stopu“ na úrovni jednotlivcov, domácností, firiem, verejných a súkromných inštitúcií,
  • v spolupráci s dotknutými skupinami hľadať efektívne environmentálne a ekonomické riešenia pre zlepšenie environmentálneho stavu v regióne.

Hlavné výstupy

  • analýza súčasného stavu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v Trenčianskom kraji
  • metodika prípravy krajskej koncepcie zahŕňajúca pozitívne i negatívne skúsenosti vychádzajúce z analýz.

 

Viac informácií nájdete TU.

 

Viac sprievodcom, menej diktátorom

Richard Medal: Podnet na tvorbu Krajskej koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania a osvety v Trenčianskom kraji prišiel zvonka. Odpoveď zvnútra bola pozitívna. Podporujúc zámer širšieho projektu Zelená župa, ktorý Trenčiansky samosprávny kraj spustil v roku 2015, sa so združením Špirála dohodli na spolupráci v rámci realizácie pilotného projektu – vypracovaní krajskej koncepcie environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v Trenčianskom kraji, ktorý smeruje k zvyšovaniu environmentálneho povedomia a k znižovaniu ekologickej stopy v previazaní na rôzne oblasti života (doprava, zdroje energie, odpadové hospodárstvo, verejné stravovanie na úrovni regionálnej udržateľnosti, a pod.). Navyše s prísľubom, že nebude len ďalším šuflíkovým materiálom, ale zaujímavé riešenia v rámci koncepcie skutočne dostanú priestor na realizáciu.

Trenčiansky samosprávny kraj sa nachádza uprostred krásnych kopcov, obklopený úžasnými prírodnými pokladmi Slovenska. Ako to vníma občan Trenčianskeho kraja? Zaujímajú sa ľudia o témy verejné, o ekológiu?

Richard Medal: Myslím si, že si každý uvedomuje, v akom krásnom prostredí žije. A to i napriek tomu, že našim národným športom je na všetko nadávať. Vážime si našu krajinu, i keď niektorými činmi to práve nedokazujeme. Nemyslím si však, že v porovnaní s inými krajmi sú občania Trenčianskeho kraja v environmentálnej oblasti vzdelanejší alebo vychovanejší. Naše výskumy ukazujú, že pokiaľ ide o ekogramotnosť alebo úroveň environmentálneho povedomia, sú na tom všetky kraje na Slovensku približne rovnako.

Aké sú kľúčové kompetencie vyšších územných celkov vo vzťahu k životnému prostrediu?

Dana Gavalierová: Kraje na Slovensku nemajú v environmentálnej oblasti veľké kompetencie. Túto sféru by mala pokrývať Štátna ochrana prírody a Správy chránených krajinných oblastí. Kraje môžu pracovať len s vlastnými organizáciami a na vlastnom území. Povedzme, popri cestách. Ostatné veci môžu usmerňovať, ale nesmú vstupovať na cudzí pozemok alebo do kompetencií iných subjektov, s výnimkou tvorby územných plánov obcí. Môžeme však pracovať s našimi školami a našimi kultúrnymi a sociálnymi zariadeniami. Výborné osvetové médium! Aj preto sme sa rozhodli, že sa budeme zameriavať najmä na stredné školy, ktoré má kraj pod palcom. V oblasti životného prostredia však VÚC naozaj nemá nič dané. Ako keby mu nič nepatrilo. Nič nemusí, ale všetko môže. Samozrejme, na svojom území.

Trenčiansky samosprávy kraj sa napriek tomu rozhodol vybrať zelenou cestou a dnes o ňom hovoríme aj ako o Zelenej župe. Zároveň je zatiaľ jediným krajom na Slovensku, ktorý má vlastný grantový program na podporu životného prostredia – Zelené oči. Existuje prepojenie medzi pilotným projektom, projektom Zelená župa a programom Zelené oči? Podporujú sa navzájom?

Ing. Ladislav Bíro
špecialista environmentálnej výchovy a vzdelávania a analytik v rámci pilotného projektu tvorby Krajskej koncepcie environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v Trenčianskom kraji

Envirovýchovu na Slovensku realizuje v rámci možností Ministerstvo životného prostredia SR prostredníctvom odborných organizácii, ako napríklad Slovenská agentúra životného prostredia, ZOO Bojnice alebo Štátna ochrany prírody SR. Časť zabezpečujú formou krúžkovej činnosti centrá voľného času a základné a stredné školy v rámci prierezovej témy environmentálna výchova. Vysoké školy, ktoré sa profilujú na vzdelávanie budúcich pedagógov, by sa však podľa môjho názoru mali venovať environmentálnej výchove a vzdelávaniu vo väčšej miere. Kľúčom k efektívnej environmentálnej výchove sú a vždy budú pedagógovia, ktorí danou problematikou žijú a radi sa jej venujú. Mali by sme im preto ponúknuť čo najširšiu paletu možností vzdelávať sa, čerpať nové informácie a skúsenosti, podporovať ich v dobrých nápadoch a byť im oporou. Majoritná časť environmentálnej výchovy je však u nás zabezpečovaná vďaka mimovládnym organizáciám, sústredených predovšetkým v združení Špirála. Jednou z novovzniknutých nadácií je aj Green Foundation, ktorá na Slovensko priniesla výučbový program Roots&Shoots určený pre všetkých mladých ľudí, ktorí chcú pomôcť zlepšiť mesto, v ktorom žijú alebo študujú. Postupnými krokmi žiaci mapujú problémy svojho okolia a hľadajú najlepšie možné riešenia na dosiahnutie stanoveného cieľa. Uvedomenie si vlastných schopností a možností jednotlivca meniť svet k lepšiemu dopĺňa a vyvažuje podpora tímovej práce so spolužiakmi, žiakmi z iných ročníkov, odborníkmi z rôznych oblastí, lokálnymi autoritami, či podnikateľmi. Hodiny sú vedené formou facilitácie, brainstormingu a komplexného projektového vyučovania. Účasťou v programe žiaci rozvíjajú svoju občiansku a environmentálnu angažovanosť, zažívajú vzdelávanie pútavou formou, osvojujú si dôležité kompetencie a vytvárajú siete prospešných vzťahov a vzájomnej pomoci v rámci lokálnej komunity. Od roku 1992 sa do programu Roots&Shoots zapojilo viac ako 130 krajín. V USA investoval Inštitút Jane Goodall do školských projektov 770 000 dolárov. Vo Veľkej Británii sa ho vláda rozhodla implementovať do školského rozvrhu. Na Slovensku je v aktuálnom druhom ročníku do programu zapojených 10 škôl.

Richard Medal: Koncept Zelenej župy je širší ako pilotný projekt Krajská koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety. Zelená župa sa zaoberá aj zelenými technológiami, zeleným obstarávaním, takisto sa snaží pôsobiť zelene ekonomicky. Jednou zo súčastí aktivít Zelenej župy je práve environmentálna výchova a vzdelávanie. Nielen v podobe koncepčnej práce, ale najmä praktickej práce so školami, so širokou verejnosťou alebo napríklad aj vo forme vzdelávania pedagógov.

Dana Gavalierová: V rámci Zelenej župy robíme semináre a osvetu. V rámci grantového programu Zelené oči sa dajú čerpať finančné prostriedky na realizáciu workshopu, prednášky, návštevu čistiarne odpadových vôd s deťmi a podobne. Úplne v prvom ročníku bolo na program vyčlenených 15 000 €. Vtedy sme však začínali až na jeseň a bolo úplne jasné, že v danom roku toho veľa nestihneme. Minulý rok to už bolo 45 000 € a v roku 2018 je vyčlenených 100 000 €. Postupne sa to vyvíja a my sa vždy snažíme flexibilne reagovať na nárast dopytu zo strany žiadateľov.

Do kompetencií krajov v rámci školstva však patria len stredné školy. Grantový program Zelené oči umožňuje uchádzať sa o podporu takisto aj základným školám, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí. To je veľmi veľkorysé, že nerozmýšľate striktne v normatívoch zákona, ale skôr v záujme verejného dobra.

Dana Gavalierová: Keď sme tvorili všeobecné záväzné nariadenie, podľa ktorého grantový program Zelené oči funguje, snažili sme sa pokryť čo najširšie spektrum aktérov v kraji. Školy sú však úplne kľúčové. Asi najväčší hráči, ktorí v environmentálnej oblasti môžu robiť osvetu. Bolo by asi čudné, ak by sme základné školy vynechali. Myslím si, že kraj má dosť veľký rozpočet na to, aby mohol časť peňazí takýmto spôsobom distribuovať. Koniec koncov, je to aj v záujme vlastného rozvoja. Nedá sa na to pozerať tak, že základné školy nie sú naša starosť. Sú to obyvatelia kraja a dúfame, že v Trenčianskom kraji raz budú chcieť zostať žiť a pracovať. To, čo do nich týmto spôsobom vložíme sa nám napokon zúročí.

Aké miesto má participácia v celkovom smerovaní Trenčianskeho kraja?

Dana Gavalierová: Mimo environmentálneho rámca máme v našom VÚC zriadený napríklad participatívny rozpočet. Vznikol na podnet poslanca, ktorý už o ňom niekde počul a následne ho zaviedli aj v jeho meste. Zároveň získal podporu ďalších ľudí vo vedení. Participatívne aktivity vznikajú veľmi individuálne. Nie je to zatiaľ koncept, na základe ktorého sa robí všetko. Zamestnanci, ktorí majú vôľu, ochotu a chuť ísť touto cestou, môžu. Pomaly sa učíme a chceme robiť veci participatívne, vnímame prínosy. Napríklad by som chcela, aby sme spolu s verejnosťou robili aj plánovanú zmenu všeobecného záväzného nariadenia o odpadoch.

Punc participácie je zrejmý najmä v envirovýchovnej oblasti. Aká je predstava o participácií verejnosti v rámci pilotného projektu? Akou formou chcete ľudí zapájať do tvorby koncepcie?

Richard Medal: Koncepciu chceme tvoriť s účasťou verejnosti, tak odbornej ako aj laickej, pretože veríme, že čím širšia verejnosť sa na nej bude podieľať, tým skôr si ju ľudia osvoja. V analytike sa zároveň budeme môcť oprieť o skutočné dáta z terénu a koncepcia bude odrážať reálne potreby obyvateľov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Politikom, ktorí budú o realizácií koncepcie rozhodovať, budeme vedieť ľahko zdôvodniť, že toto je to, čo chcú ľudia, ktorých sa to týka. Laickú verejnosť plánujeme osloviť najmä formou rodičovských združení na školách. Je to dosť široká skupina ľudí, ktorá je v školstve určitým spôsobom zainteresovaná. Veríme, že sa im niečo dostane pod kožu práve vďaka tomu, že s nimi budeme komunikovať. Musím sa priznať, že náš tím je skôr staršieho razenia. Bude preto pre nás veľkou výzvou prispôsobiť sa jazyku mladých. Ja však na mladých veľmi vsádzam. Verím, že napríklad v prostredí zelených škôl alebo v rámci iných projektov na školách sa nám podarí zaktivizovať skupinu ľudí, ktorí nám pomôžu s tvorbou koncepcie a prinesú „čerstvý, mladý a dravý vietor”.

Do istej miery to však závisí aj od toho, akú prax má škola v komunikácií s rodičmi.

Richard Medal: V tomto vám musím dať za pravdu. Je veľmi veľký rozdiel medzi jednotlivými školami. Niektoré školy sú natoľko otvorené, že pri nich sa vôbec nebojíme, či komunikácia prebehne na vysokej úrovni. Ale potom sú aj také školy, ktoré sú skôr uzavreté a dostať k rodičom a ich názorom bude možno problém. Boli by sme však radi, ak by aj školy medzi sebou vzájomne komunikovali a jedna od druhej sa učili. Veľmi dúfam, že odpozorujú dobrú prax od kolegov z iných škôl. No samozrejme, netýka sa to len škôl. Týka sa to aj samospráv, mimovládnych organizácií a iných inštitúcií, ktoré majú v environmentálnej výchove, vzdelávaní a osvete svoje miesto a svoje úlohy.

T.G. Masaryk mal pekný výrok viažúci sa na vzdelávanie – učiteľove poslanie je naučiť metodológiu poznávania sveta a vybudovať vzťah k tomu, čo učí. Čiže o faktoch sa už v podstate pred 100 rokmi nič nehovorilo a o memorovaní tiež nie. Napriek tomu je to ešte stále vládnúca disciplína.

Richard Medal: Bohužiaľ, je to tak. Nechcem zachádzať ešte ďalej do minulosti, ale nedá mi nespomenúť Komenského a jeho školu hrou. Síce sa týkala skôr menších detí, ale tam sa tiež hovorilo predovšetkým o pocitoch a vnímaní svojho prostredia, krásy svojho okolia. Poznatky boli až niekde inde. A to je pravda. Myslím si, že metodológia ako sa učiť a ako si nájsť podstatné informácie sú oveľa dôležitejšie, ako samotná informácia. To je jednoducho fakt.

Problémom rôznych koncepcií a stratégií je, že aj keď počiatočný nápad prerazí, je často oveľa ťažšie dotiahnuť ich obsah a samotnú realizáciu. Nemáte obavu aj vo vzťahu k pilotnému projektu, že sa to nemusí  podariť?

Dana Gavalierová: Zatiaľ som optimista a vidím veľký potenciál v širšom zapojení poslancov. Mám dokonca očakávania, že po skončení projektu, by sa koncepcia mohla ďalej pretaviť do finančných položiek v krajskom rozpočte, ktoré by boli smerované napríklad do škôl, aby bolo možné navrhnuté aktivity realizovať. Zatiaľ sme len na začiatku. Myslím si však, že keď pre tento projekt získame poslancov, tak môže mať veľký úspech.

Ing. Zuzana Gallayová, PhD.
učí na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, členka tímu projektu Sokratov inštitút a dobrovoľníčka v programe Zelená škola

Environmentálna výchova a vzdelávanie sú u nás realizované v rôznej kvalite – od formálneho napĺňania a vykazovania až po skvelé príklady v súlade s európskymi trendami. Kvalita výučby závisí najmä od nadšenia, presvedčenia a vytrvalosti učiteľov jednotlivých stupňov škôl, ale i osvietenosti ich vedenia. Som však presvedčená, že napriek všetkým problémom, s ktorými sa naše školy boria, existuje vo výučbe priestor pre otvorenie environmentálnych tém aj pri súčasne platnom Štátnom vzdelávacom programe. Šikovný a motivovaný učiteľ možnosti má a cestu vždy nájde. Vďaka za nich. Environmentálna výchova a vzdelávanie má zmysel, keď sú prepojené s denným chodom školy, s reálnym životom. Napríklad učenie o odpadoch. Môže byť akokoľvek kreatívne a interaktívne, no bez toho, aby sa na škole začal odpad minimalizovať, opätovne využívať či triediť, považujem za prázdne. Okrem samotných tried to samozrejme platí aj pre jedálne, školské bufety a zborovňu. Príkladov z praxe máme celý rad. Školy zapojené v medzinárodnom programe Zelená škola podnikajú okrem odpadov veľmi konkrétne kroky na zníženie spotreby energie, pretvárajú školské dvory na prírodné záhrady, zavádzajú zelené úradovanie alebo zvažujú dodávateľov potravín do jedální podľa environmentálnych kritérií. Výučbu prepájajú s premenou bežného chodu školy, pričom podmienkou je participácia školskej komunity. Veľkú výzvu vidím na strane zriaďovateľov škôl. Ak by sami urobili kroky na znižovanie ekologickej stopy svojho chodu, mohli by tým školy inšpirovať.

 

Aký odkaz by ste zanechali poslancom a obyvateľom Trenčianskeho samosprávneho kraja? Čo by si mali uvedomiť alebo ako by mali konať? 

Dana Gavalierová: Myslím si, že činnosť Trenčianskeho samosprávneho kraja je vzorová pre ostatné kraje na Slovensku. Práve preto vnímam projekt ako záväzok. Keď už sme našliapli smerom, ktorým sa ešte nikto oficiálne nevydal, nech nezostaneme len pri prvom kroku.

Poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja by si mali uvedomiť, v akej situácií sa ako planéta nachádzame. Že netreba robiť veci len preto, aby sa mohlo o nich pekne rozprávať, ale aby sme mali naplnenú aj obsahovú stránku a zostal za nami výsledok, na ktorý budeme naozaj hrdí.

Občanom kraja by som odkázala, že každý môže po svojich malých krokoch prispieť k zmene, nech sa toho neboja. Netreba mať pocit, že to má v rukách niekto mocný. Lebo keď všetky rybky plávajú jedným smerom, tak to hneď vyzerá inak. Ak každý začne svoj malý kúsok meniť, zenvironmentálni vlastné správanie, prípadne podnikne ďalšie kroky týmto smerom, potom to vo výsledku môže vyzerať veľmi dobre. A môže to byť veľmi skoro, nemusíme sa baviť ani o horizonte mnohých rokov. 

Kontaktné osoby

Galéria