Pilotný projekt 2

Participatívna realizácia koncepcie rozvoja práce s mládežou

Mládež tvorí skoro pätinu obyvateľov Slovenska. Zo všetkých strán sa však ozýva, že mládež sa mení z roka na rok podobne ako sa mení celá spoločnosť. Dnešná mládež je iná, ako mládež pred desiatimi rokmi. Mladí ľudia žijú vo virtuálnom svete, často zo Slovenska odchádzajú a viacerí z nich sa už neplánujú vrátiť. Napriek dlhoročnej tradícii spolkov na Slovensku počet členov mládežníckych organizácií stagnuje. V súčasnosti existuje množstvo problémov, napríklad nedostatok finančných zdrojov určených na aktivity s mládežou či prakticky neexistujúci výskum mládeže. Preklenúť tieto problémy a vytvoriť novelu zákona je cieľom pilotného projektu č.2. Projekt realizuje Rada mládeže Slovenska spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej Republiky. Tieto problémy, ale aj želaný stav navrhuje Koncepcia rozvoja práce s mládežou 2015-2021.  Bez návrhov riešení založených na analýze potrieb mladých ľudí nie je možné želaný stav dosiahnuť. Akčný plán bude tiež obsahovať návrhy na reformu súčasného financovania práce s mládežou. Počas prípravy dokumentu je nevyhnutné pracovať s o zástupcami verejnej správy, s odborníkmi na prácu s mládežou, organizáciami pracujúcimi v tejto oblasti a najmä so samotnou mládežou.

Ciele projektu

  • vytvoriť Akčný plán, ktorý bude obsahovať návrhy riešení problémov týkajúcich sa rozvoja práce s mládežou,
  • v spolupráci s dotknutými skupinami hľadať efektívne riešenia problémov a jasné pravidlá v prípade financovania práce s mládežou.

Hlavné výstupy

  • analýza potrieb mladých ľudí
  • kritériá pre posudzovanie kvality práce s mládežou
  • analýza spôsobov foriem financovania na Slovensku a v iných krajinách EÚ – možnosti a návrhy zmien vo financovaní práce s mládežou SR

 

Viac informácií nájdete TU.

 

Mladí ľudia volajú po zmene

O súčasných problémoch a výzvach pri realizácii mládežníckej politiky ale aj o mládežníckych organizáciách vo všeobecnosti sme sa rozprávali s Beátou Šimurdovou (BS) z MŠVVaŠ SR, Katarínou Batkovou (KB) a Michalom Považanom (MP) z Rady mládeže Slovenska.

Rada mládeže Slovenska zastupuje a koordinuje záujmy svojich členov najmä v komunikácii so štátnou a verejnou správou. Snaží sa podieľať na vytváraní takého prostredia, ktoré umožňuje detským a mládežníckym organizáciám efektívne a bez prekážok vykonávať ich činnosť. Naplno sa tiež venuje sieťovaniu organizácií a združení pôsobiacich v mládežníckom sektore, podporuje medzi nimi výmenu informácií a skúseností, organizuje rôzne školenia, semináre a konferencie na odborné témy, často so zahraničnou účasťou.

Je zmena zákon naozaj nutná?

Beáta Šimurdová: Čas dozrel a objavila sa kritika, že existujúci zákon nie je dobrý. Naším zámerom je zmeniť zákon o podpore práce s mládežou. Mládež a aktéri, zapojení v terajšom procese sú iní ako mládež a aktéri, ktorí tvorili zákon pred desiatimi rokmi. Ich predstava zákona sa veľmi líši od tej, ktorá existovala pred desiatimi rokmi.

Katarína Batková: Súčasná právna úprava je zameraná len na podporu veľkých mládežníckych organizácií pôsobiacich v rámci celého Slovenska alebo nadregionálnych organizácií, ktoré majú personálne a odborné kapacity na to, aby zvládli administratívnu záťaž, ktorú čerpanie dotácií zo štátneho rozpočtu na prácu s mládežou prináša.

Volanie po zmene zákona sa opiera o tvrdenie, že vyše dvoch miliónov detí a mladých ľudí nie je organizovaných a teda nie je podchytených v rámci podpory práce s mládežou?

Katarína Batková: Potrebujeme sa zjednotiť a zadefinovať pojmy, kto patrí do organizovanej mládeži a ktorí mladí ľudia sú považovaní za neorganizovanú mládež. Napríklad členov členských organizácií RmS je okolo 60 000 mladých ľudí. Pre RmS je rozdeľovanie mladých ľudí na organizovanú a neorganizovanú mládež zbytočne zavádzajúce. Mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov je zhruba 930 tisíc. Delenie neodzrkadľuje skutočné počty mladých ľudí a ani to, ako mladí ľudia trávia svoj voľný čas mimo vyučovania. Mladí ľudia netrávia svoj čas len v rámci aktivít mládežníckych organizácií. Mladí ľudia majú rôzne potreby a záujmy. Existujúce mládežnícke organizácie svojou ponukou nevedia a nemôžu zaujať všetkých mladých ľudí. Existujú krúžky, jazykové a umelecké školy, športové aktivity, ktoré nezastrešujú mládežnícke organizácie. Ak niekto trikrát do týždňa chodí na tréning volejbalu a dvakrát do týždňa na španielčinu, logicky mu nezostáva čas chodiť do skautov, debatného krúžku, alebo k saleziánom. Argument, že títo mladí ľudia sú neorganizovaní, neobstojí. Veď s nimi niekto pravidelne pracuje, učí ich hodnotám a vzdeláva ich mimo vyučovania.

Aký je skutočný dosah mládežníckych organizácií na mladých ľudí?

Katarína Batková: Mládežnícke organizácie pracujú s väčším počtom mladých ľudí ako tvorí ich členská základňa – tí, ktorí podpíšu registračný list a zaplatia členské. Kvalifikovaný odhad je, že členské mládežnícke organizácie RmS majú svojimi aktivitami dosah približne na 300 tisíc mladých ľudí. Organizácie na lokálnej úrovni často fungujú nízkoprahovo a dvere majú otvorené pre kohokoľvek, nielen pre registrovaných členov.

‘‘Mnohých ľudí motivuje to, že sa stali rodičmi. Chcú, aby sa ich deťom v krajine dobre žilo. Keď zmeníme Slovensko na krajinu priateľskú pre mladých ľudí, naše deti tu budú chcieť zostať. ‘‘Michal Považan, RMS

Prečo je v tomto projekte participatívny prístup dôležitý?

Beáta Šimurdová: Participácia je dôležitá najmä preto, lebo akákoľvek činnosť by mala vznikať spoluúčasťou zainteresovaných strán. Ak chcete vytvárať akékoľvek aktivity alebo prácu s mládežou, nemôžete ju robiť bez mladých ľudí. Jedna časť je, aby bol hlas mladých ľudí vypočutý. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí s mladými ľuďmi pracujú. Majú prehľad o tom, čo je pre mládež a prácu s mládežou dôležité. Vnímajú situáciu z nadhľadu a vedia povedať, kam by mala práca s mládežou smerovať. Je dôležité, aby sa sily mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a ďalších aktérov (napríklad samospráva), ktorých cieľovou skupinou sú aj mladí ľudia, spojili. Je potrebné vytvoriť priestor, kde je možné komunikovať, navrhnovať riešenia, ako aj novú legislatívu úpravu zákona o podpore práce s mládežou.

Michal Považan: Mládež nie je vypočutá. Výskumy nám hovoria, že mladí ľudia chcú vstúpiť do verejného priestoru, nevedia však ako. Pre mladých je dôležité, aby boli vypočuté ich názory. Chýbajú dáta, na ktorých môžeme postaviť politiku. Participatívnosť je o pýtaní sa aj mladých ľudí. Taktiež o zapojení aktérov, spoločného nastavenia modelov a spôsobov financovania práce s mládežou. Projekt sa chce pozerať na všetky časti aby tí, ktorí pracujú s mládežou mali čo najlepšie postavenie, priestor a podmienky na prácu. Ide o to spojiť sa s tvorcom politiky na národnej úrovni (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR) a spoločne vytvoriť systém, kde sa bude slovenskej mládeži žiť lepšie.

Mládež ja chápaná ako obdobie prechodu medzi závislosťou v detstve na nezávislosť dospelého. Je to dôvod, prečo je definícia mládeže viac tekutá, ako definícia ostatných vekových skupín. Vek je však najjednoduchší spôsob, ako túto skupinu definovať, najmä vo vzťahu k vzdelaniu či práci. Mladý človek je často referovaný ako osoba vo veku, kedy ukončí školskú dochádzku až do veku nájdenia si prvej práce. Pre štatistické účely je vek mládeže určený ako 15 až 24 rokov. (Organizácia spojených národov (http://www.un.org/esa/socdev/documents/youth/fact-sheets/youth-definition.pdf)

Ako chcete podchytiť samotné deti a mládež v procese prípravy návrhu nového zákona?

Katarína Batková: V spolupráci s organizáciami pracujúcimi s mládežou sme pripravili sériu diskusií priamo s mladými ľuďmi vo veku od 10 rokov do 25 rokov. Pýtame sa ako trávia čas mimo školy, či navštevujú nejaké konkrétne aktivity alebo nie. Snažíme sa priamo zistiť, čo by im pomohlo, aby čas strávili lepšie, aktívnejšie a príjemnejšie. Skupiny mladých ľudí sme oslovili cez organizácie, ktoré pracujú s mládežou. Snažili sme sa o reprezentatívnosť a zastúpenie rôznych skupín mladých ľudí: sídlisková mládež na sídlisku Luník IX. V Košiciach, ale aj z mestskej časti Bratislava – Rača, časť Východná, vidiecka mládež, organizovaná mládež, mladí Rómovia z nízkoprahových centier, mladí ľudia so zdravotným postihnutím, ako aj mladí ľudia, bojujúci so svojimi diagnózami a chorobami, ktorých oslovíme cez pacientske organizácie.

Ako hodnotíte spoluprácu s MŠVVaŠ SR? Aké riziká ste očakávali a do akej miery sa potvrdili?

Michal Považan: Začali sme sa rozprávať o tom, v akom stave je slovenská mládež a práca s ňou. Obidvaja partneri začali viac chápať nastavenie druhej strany, je priority a potreby. Proces zlaďovania nie je jednoduchý, ale verím, že nájdeme s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR cestu, ktorá bude znamenať najmä prínos pre slovenskú mládež.

Beáta Šimurdová: Očakávania boli nastavené vysoko, avšak každé ďalšie stretnutie odhaľovalo rozdielne postoje a priority. Riziká sa však dajú očakávať. Z pohľadu verejnej správy, okrem priorít, ktoré každá strana (štát, samosprávne kraje, obce a mestá) zastáva a chce presadzovať, je veľký rizikovým faktorom, ktorý sa nedá obísť, administratívna záťaž. Niektoré veci spomaľuje a môže posúvať projekt iným smerom, ako očakávame. Stalo sa, že sa v procese projektu menili ľudia. Týmto sa proces spomaľuje a riziká sú väčšie, pretože predávanie informácií a pochopenie hlavnej témy je ťažké a namáhavé.

Ako by ste v skratke opísali hlavné témy projektu?

Michal Považan: Máme tri hlavné témy. Jedna téma sú aktéri práce s mládežou, druhá financovanie a tretia téma je kvalita práce s mládežou. Kritériá kvality práce s mládežou nie sú dané zákonom, zákon upravuje túto otázku len čiastočne vo vzťahu k akreditácií vzdelávania a odbornej spôsobilosti jednotlivých pracovníkov s mládežou, ostatné je dané podzákonnou právnou úpravou. Pozostávajú z viacerých častí, ako registrácia organizácií, akreditácia, akreditačná komisia, inštitucionálna báza a kvalitatívne kritéria organizácie pracujúcej s mládežou. V prvom kroku sme sa zamerali na zmenu kritérií a zmenu váhy jednotlivých kritérií. Ďalšou otázkou je nastaviť transparentný a efektívny systém hodnotenia a vyhodnocovania. Musíme analyzovať hodnotiace správy a zamyslieť sa nad tým, ako sa dá navrhnúť nový systém. Výhodou mládežníckeho sektora je pretrvávajúce menšie množstvo byrokratických povinností, nevýhodou tlak na ich rast. Čo sa týka témy aktérov a financovania, čaká nás upratovanie fragmentovaného systému. Peniaze, ktoré sú určené na mládežnícke aktivity nie vždy idú na mládežnícke aktivity. Potrebujeme zhromaždiť dáta o systéme, pochopiť systém a určiť si čo chceme.

Miesto mládeže v tvorbe verejných politík

Podľa prieskumu, ktorý sme Rada mládeže Slovenska uskutočnila v roku 2017, sa mladí ľudia necítia byť súčasťou tejto krajiny. Nedôverujú inštitúciám a prevažná väčšina má pocit, že nemajú žiaden, alebo len veľmi malý vplyv na fungovanie štátu a jeho inštitúcií. Jednou z ciest, ako dosiahnuť zmenu pocitu vylúčenia z tejto spoločnosti je zapojiť ich aktívne do tvorby verejných politík. V súčasnej dobe ťahajú mladí ľudia na Slovensku pri tvorbe verejných politík za kratší koniec. A to aj napriek tomu, že sa jedná o politiky, ktoré bezprostredne ovplyvňujú ich životy. Ako príklad spomeňme reformu vzdelávania, alebo nástroje na podporu zamestnanosti mladých ľudí a pod. Bariérou pre participáciu mládeže nie je len mocenské nastavenie systému tvorby politiky. Často je to aj vysoko odborný jazyk, či zložitý administratívny proces, ktorý tento systém charakterizuje. Prekážky však môžu byť aj na strane mladých ľudí (nedostatok kompetencií potrebných pre aktívne zapojenie sa do legislatívneho procesu). Rešpektovať treba aj vnútornú členitosť mládeže. Začína to vekom, ale sú aj mnohé ďalšie charakteristiky, ktoré poukazujú na veľkú diverzitu a rôznorodosť: zdravotné znevýhodnenie, sociálna, kultúrna, etnická a regionálna príslušnosť. Miesto pre participáciu mladých ľudí pri tvorbe legislatívy je dôležité uplatniť už pri mapovaní a definovaní potrieb, formulovaní legislatívneho zámeru, ako aj konzultovaní možných riešení, ktoré má legislatíva priniesť. Dôležitý je nielen výber relevantných tém, ale aj použitie dostupného jazyka a vhodnej formy. Súčasťou tvorby politík by mala byť možnosť hodnotiť následnú realizáciu týchto politík a ich dopad na život mladých ľudí, ktorých sa týka. Jednoducho, či zavedená zmena skutočne priniesla želaný pozitívny efekt, alebo sú potrebné ďalšie úpravy. Participácia mladých ľudí v procese tvorby legislatívy môže byť nielen dobrým nástrojom pre zvýšenie politickej emancipácie mladých ľudí, ale aj nástrojom, ktorý umožní tvoriť lepšie a efektívnejšie politiky.
Katarína Čavojská, sociologička

Ako projekt vníma Rada mládeže Slovenska?

Michal Považan: Dnes sme na minime a nedá sa kam ustúpiť. Projekt vnímame ako možný reštart, a tak to vnímajú aj organizácie. Príliš sme sa sústredili na prácu s mladými, ale málo sme sa venovali kultivovaniu vzťahu s verejným sektorom a verejnosťou. Pozitívne je, že vieme, kde sme. Z tohto bodu sa môžeme odraziť dopredu.

Má táto agenda šancu uspieť aj vo vzťahu k reformám školstva?

Michal Považan: Na Slovensku zlyhávali príliš ambiciózne a veľké politiky, ale mládež toho veľa nepotrebuje. Potrebujeme dobre nastavený vypočítateľný systém. Dnes nie je veľmi komplikovaný, len musí byť adresný, stabilný, zameraný na dopady, rešpektujúci a podporujúci rôznorodosť mládeže, jej aktivít a aktérov, ktorí s ňou pracujú. Aby sa financovalo to, čo má výsledky, a nie činnosti, ktoré sa robia iba pre činnosť. Popritom chceme, aby sa zvýšila váha práce s mládežou, vrátane tej finančnej. Jedným z cieľov je presvedčiť ministerstvo, aby došlo k navyšovaniu financií pre prácu s mládežou. Už dnes štát financuje napr. iba cca. 20% nákladov práce veľkých mládežníckych organizácií, štát teda dostáva výrazne viac ako to, čo financuje. S väčšou podporou štátu, by sa dalo ísť ešte omnoho ďalej v množstve aj kvalite aktivít.

Do akej miery je spolupráca s verejnou politikou aj na úrovni politických strán a poslancov?

Michal Považan: Odborná príprava zákona je kľúčová v tom, aby sme pripravili kvalitný text založený na faktoch a nie na mýtoch. Rozhodnúť sa však musia zvolení poslanci v Národnej Rade SR. Je dôležité pripraviť zákon, v rámci prípravy ktorého sa pokúšame o nájdenie zhody naprieč politickým spektrom. Ide o štátnu politiku na dlhšie časové obdobie. Rada mládeže Slovenska počíta s tým, že bude diskutovať s väčšinou politických strán. Vzťahy budujeme cez našu odbornosť a členov, aby sme sa stali dôveryhodným hráčom. Netvrdím, že prebijeme „veľkú“ politiku, ale našou ambíciou je, aby politikum neprebilo skutočné problémy, ktoré zákon rieši.

Katarína Batková: Pre RmS je dôležitá zachovanie a podpora rôznorodosti poskytovateľov služieb. V návrhu, ktorý pripravila RmS, počítame s vytvorením Fondu, ktorý by mal množstvo rôznych programov na podporu organizácií rôznych veľkostí, ako aj neformálnych združení s menšími administratívnymi povinnosťami aké majú veľké organizácie v súčasnom systéme. Sme presvedčení, že ak sa nám podarí dostať finančnú podporu na najnižšiu úroveň (do organizácií i k jednotlivcom), tak vieme zabezpečiť prístup k najzraniteľnejším skupinám.

Jedným z aktérov pri práci s mládežou sú aj lokálne autority (samospráva – obce a mestá). Aký je zamýšľaný dialóg s nimi?

Michal Považan: Téma je momentálne na úrovni diskusií s konkrétnymi samosprávami. V mnohom sa zhodujeme v niečom rozchádzame. Je dôležité pýtať sa správne otázky, kde nachádzame rýchlu zhodu a zároveň stanovovať realistické ciele vo vzťahu k veľkosti tej-ktorej samosprávy. Naším základným prístupom je zamerať podporu práce s mládežou tak, kam patrí, na miestnu úroveň, kde mládež žije a rozvíja svoje aktivity.

Aká je miera poznania postojov mládeže u samospráv?

Michal Považan: Nemáme dáta a môžeme vychádzať iba z vlastnej skúsenosti, alebo zo skúsenosti našich organizácií. Podľa výskumov nám vyšlo, že väčšina slovenskej mládeže, asi 60%, žije na vidieku. Vnímanie práce s mládežou v malých samosprávach je veľmi limitované, napríklad ako činnosť futbalového klubu, hasičov, speváckeho zboru v kostole či folklórneho súboru. Na ničom však samospráva skutočne neparticipuje, niečo sčasti financuje. Celoplošne zatiaľ nie je cítiť záujem samosprávy, myslím však, že sa to postupne začína meniť. Mládež nemá z veľkej časti volebné právo, takže je iba príjemcom politiky, nie jej tvorcom. Je však neprehliadnuteľná, pretože tvorí 20 až 25% celkovej populácie.

Nezabúda súčasný návrh zákona na tých, ktorí sú najzraniteľnejší? Čo deti a mladí, ktorí žijú v maličkých dedinkách s malým obecným rozpočtom, niekde na periférii záujmu vo vymierajúcich regiónoch, deti, ktorých rodiny sú postihnuté viacgeneračnou chudobou a organizácie, ktoré programovo pracujú s mladými pôsobia na miestach, desiatky kilometrov vzdialených od miest kde táto mládež a deti žijú?

Katarína Batková: Súčasný systém čerpania dotácií vytvorený na základe príkazu ministra školstva v roku 2013 si vyžaduje silné organizácie, dlhé plánovanie, predloženie veľkého množstva podkladov už pri samotnom vstupe do systému, priebežné prekladanie množstva registrácií na podujatia, správ o činnosti základných kolektívov, registráciu členov presne stanoveným spôsobom, reportovanie aj finančné aj obsahové. Malým, lokálnym organizáciám, ktoré sú k najzraniteľnejšej časti mládeže najbližšie, mocnejúca administratíva zaberá príliš veľa kapacít a neprináša významné finančné príjmy. Do systému radšej nevstúpia a hľadajú podporu svojich aktivít inde. Pre lokálne iniciatívy existuje možnosť žiadať prostriedky cez obec. V obciach často pôsobia neformálne skupiny alebo mimovládne organizácie, ktoré s mladými pracujú. Obce, ktoré sami cez zamestnancov obecného úradu, poskytujú služby pre mladých je veľmi málo. Keď je obec progresívna a záleží jej na podpore aktivít pre mladých, potom podporu dostanú. Ak nie, potom im zostávajú už len súkromní darcovia a nadácie

V súčasnosti pozorujeme problém v nejasnom vymedzení kompetencií jednotlivých aktérov a nejasné postavenie MŠVVaŠ SR. Obce by mali priamo podporovať prácu s mládežou, ktorá má u nich bydlisko alebo navštevuje školu či iné zariadenie. Podpora práce s mládežou sa musí odvíjať od jej potrieb, môže sa jednať o poskytnutie priestoru na stretávanie či sieťovanie aktivít. Vyššie územné celky majú obmedzené možnosti, avšak môžu napríklad koordinovať aktivity po dohode s obcami, mapovať potreby mládeže pre potreby nastavenia politík formálneho a neformálneho vzdelávania, či spolupracovať s mládežníckymi organizáciami. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu môže koordinovať prácu s mládežou v oblasti zdravia či zamestnávania mladých ľudí, poskytnúť metodickú podporu pre orgány verejnej správy, skúmať potreby a záujmy mladých ľudí a na ich základe v spolupráci s inými aktérmi tvoriť strategické dokumenty.

Čo by členské organizácie mali urobiť inak, aby ich politici začali počúvať viac? Čo robíte zle a mohli by ste robiť lepšie?

Michal Považan: Mládežnícky sektor trpí klasickým neduhom väčšiny ľudskej činnosti. Je zameraný na svoje aktivity a podceňuje ich verejnú prezentáciu. Často pre toto zameranie ani niet čas na vstupovanie do verejnej diskusie a tým mládežnícky sektor a je ho úloha nie je viditeľná a teda ani oceňovaná verejnosťou. Na Slovensku je tradícia spolkov, občianskych združení a iniciatív, formálnych či neformálnych. Často nebudete vedieť, že sa v dedine nachádza mládežnícka organizácia. Mnohé je neformálne. Je dôležité tieto spolky a organizácie presvedčiť, že už len tým, že sa dali dokopy, vstúpili na verejnú pôdu. Akonáhle niečo adresujú svojím poslancom, je to politika. Naša základná chyba teda je, že o sebe málo hovoríme, málo sa vnímame ako súčasť verejného života a teda ani verejnosť a tvorcovia politík o nás a našej práci vedia málo. Práca s mládežou je neformálne vzdelávanie a formovanie detí a mládeže s cieľom všestranného rozvoja mladého človeka hlavne na rovesníckej báze. Podstatou práce s mládežou je jej zapojenie do samotnej tvorby práce s ňou. Základnými princípmi je rôznorodosť, prístupnosť, autonómia, demokratické občianstvo a zapojenie.

Kontaktné osoby

Galéria