Pilotný projekt 10

Využívanie verejných priestorov a plôch na lokálnej úrovni

Hospodárna, kvalitná a inkluzívna správa a využívanie verejných priestorov a plôch v mestách a obciach je aktuálnou a živou témou na úrovni miestnej územnej samosprávy. Na príprave koncepcie je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a najmä skupinami ľudí, ktoré sa v danej lokalite pohybujú a bývajú, aby vytvorený plán a riešenia našli pochopenie a odozvu verejnosti. Zámerom je práve v spolupráci s verejnosťou hľadať efektívne riešenia na využívanie verejných priestorov.  Aktivity projektu budú pozostávať z analýzy východiskového stavu. Potrebné bude vytvorenie inovatívnych metodických rámcov pre plánovanie využívania verejných priestorov a plôch v hlavnom meste Bratislava.

Ciele projektu

  • vytvoriť Koncepciu a plán využívania vybraného verejného priestoru v hlavnom meste Bratislava (Kamenné námestie) tak, aby reflektovala nielen developerský pohľad, ale tiež skúsenosti občanov s danou lokalitou.

Hlavné výstupy

  • analýza problémov využívania a tvorby verejných priestorov a plôch
  • metodická príručka – Tvorba koncepcií a plánov využívania verejných priestorov, plôch a participácia obyvateľov miest a obcí na ich tvorbe, správe a užívaní.

 

Viac informácií nájdete TU.

 

Keď námestia ožívajú alebo verejné priestory sa nás týkajú

Pilotný projekt Využívanie verejných priestorov a plôch na lokálnej úrovni je jedným z dvanástich pilotných projektov v rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, ktorý implementuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v spolupráci s partnermi – Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (spolu s partnermi) a Hlavným mestom SR Bratislava. Projekt je adresovaný na verejnú politiku tvorby koncepcií a plánov využívania verejných priestorov a plôch v rámci miest a obcí a participáciu obyvateľov na ich spoluutváraní, správe a užívaní. Obsahovo spracováva územie Kamenného námestia a Námestia SNP. / Zdroj: www.zivenamestie.sk

Verejný priestor Kamenné námestie a Námestie SNP
Kamenné námestie a Námestie SNP pozná pravdepodobne každý obyvateľ a obyvateľka Bratislavy, je navštevovaným miestom tisícky turistov a svedkom historicky-prelomových udalostí aj v roku 2018. Denne nimi prechádza viac ako 40 000 chodcov s rôznymi cieľmi ciest – od prechádzok, nákupov, kultúry a oddychu až po pracovné stretnutia či návštevu Nemocnice sv. Michala. Územie Kamenného námestia a Námestia SNP spolu s priľahlými ulicami (Dunajská, Špitálska, Rajská, Klobučnícka a ďalšie) je jednou z najväčších plôch v Bratislave, ktorá čaká na rekonštrukciu a re-definovanie svojho „miestneho ducha – genia loci“.

Portál Odkazprestarostu.sk (OPS) je prevádzkovaný Inštitútom SGI. Obyvateľom miest a obcí ponúka priestor pre nahlásenie problémov, ktoré vnímajú vo svojom okolí. Podnety sú komunikované s príslušnými orgánmi, najmä samosprávami, a ich riešenie sa realizuje pod spoločným drobnohľadom verejnosti. OPS predstavuje nástroj využívajúci tzv. crowdsourcing v mestskom prostredí. Ide o zber dát a informácií od množstva obyvateľov, ktorí individuálne, prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo cez prehliadač, zasielajú samospráve podnety na riešenie. Podnety sú zverejnené, označené súradnicami, kategorizované a doplnené ulicou, slovným popisom a fotografiou. Po ich spracovaní sú odoslané na riešenie príslušnému orgánu, pričom komunikácia o priebehu a výsledkoch riešenia podnetu sa realizuje v otvorenom režime na platforme OPS. / Zdroj: Podnety z portálu Odkazprestarostu.sk týkajúce sa Kamenného námestia a Námestia SNP v Bratislave, dostupné na: http://www.zivenamestie.sk/

Prvé informácie o existencii Kamenného námestia a Námestia SNP siahajú až do stredoveku a odvtedy obe menili svoj vzhľad a priestorové využitie, hoci stále zostávali centrom diania, kultúry či obchodu. Asi najznámejšou osobnosťou z architektonických kruhov spájanou s týmto územím je meno Ing arch. Ivana Matušíka (*1930), ktorý prvý vdýchol Kamennému námestiu do dnes pretrvávajúci charakter vďaka návrhu obchodného domu PRIOR (dnes TESCO), za ktorý v roku 1969 dostal najvyššie odborné ocenenie – cenu Dušana Jurkoviča. Námestie SNP zostáva v spomienkach miestom, kde bola v roku 1949 osadená Stalinova socha a približne o 25 rokov neskôr vybudovaný pamätník hrdinov SNP. Podrobný popis zmien je dostupný v dokumente Etnografický výskum Kamenné námestie- Námestie SNP (tu).

O zmenách na území Kamenného námestia a Námestia SNP sa hovorí už roky. Médiami prešlo mnoho správ o tom, že sa chystá realizácia pripravovaných návrhov a zmien, nikdy však neboli realizované. Prečo? Jednu z možných odpovedí poskytuje Marek Dinka, odborný garant projektu za subjekt verejnej správy – Magistrát Hlavného mesta Bratislava. Konštatuje, že rôzne zásahy do tohto územia, okrem jeho vnútornej nekonzistentnosti, spôsobili aj názorovú polarizáciu Bratislavčanov. Popisuje ju existenciou minimálne troch prúdov predstáv o tom, aký charakter by malo dané územie mať. Kým jeden je konzervatívny v duchu zachovania jeho pôvodného stavu z približne polovice 20. storočia, druhý oceňuje zmeny vykonané na tomto území a prijatie vývoja, ktorého svedkom Kamenné námestie je. Tretí sa prikláňa k skôr radikálnej zmene v podobe novej podoby Kamenného námestia, bez ohľadu na minulosť, s výhľadom potrieb budúcnosti mesta 21. storočia. Záujem občanov o potrebu zmeny na týchto územiach dokazuje aj 407 podnetov cez platformu Inštitútu SGI www.odkazprestarostu.sk zozbieraných za obdobie rokov december 2010 – júl 2017. Ako však zladiť potreby a nároky kladené na toto územie s tak veľkou a heterogénnou skupinou jeho užívateľov? Jedine participatívne… A práve participatívny spôsob tvorby unikátneho verejného priestoru, akým sú územia Kamenného námestia a Námestia SNP si zvolila mimovládna organizácia SGI v spolupráci s Alianciou Stará tržnica a a Hlavným mestom SR Bratislava, ktoré prevzali iniciatívu na zveľadenie tohto územia.

Prečo participatívne?

Ctibor Košťál (SGI): Participácia má skúmať menej názory a viac potreby ľudí vzhľadom k dotknutému územiu. Participácia a rozhovory s aktérmi tieto potreby vygenerovali. Ide o rôzne potreby, ktoré sa líšia podľa veku, rodu alebo záujmov. Napríklad sa zistilo, že potrebou časti ľudí je prechádzať cez toto územie, podmienená inými potrebami, no súčasný stav námestia im to neumožňuje alebo umožňuje len veľmi neprakticky. Doterajšie snahy o zmeny na tomto území neboli postavené na dôkazoch. (pozn.: „evidence based policy making“ – tvorba politiky na základe dôkazov). A práve toto sa nám podarilo dokázať prostredníctvom rôznych, aj participatívnych aktivít. Juraj Hurný (SGI): Participatívny spôsob realizácie zmien považujem za najlepšiu možnosť ako rozhodovať tak, aby čo najviac ľudí bolo spokojných s danou realizáciou.

Čo je cieľom projektu?

Ctibor Košťál (SGI): Cieľom projektu okrem prípravy návrhov, tzv. „quick wins“ v prvej časti projektu, je aj vypracovanie podkladov pre ideovú súťaž, na základe ktorej by mesto mohlo začať zmenu Kamenného námestia a Námestia SNP.

Juraj Hurný (SGI): Cieľom projektu je zapojenie verejnosti, expertov a rôznych aktérov, ktorí vstupujú do rozhodovacieho procesu o tom, čo sa bude diať s priestorom Kamenného námestia a Námestia SNP.

Ako prebiehal zber dát v projekte?

Juraj Hurný (SGI): Celá problematika premeny toho námestia sa týka všetkých vrstiev od lokálnej správy, cez jednotlivých vlastníkov nehnuteľností v danom priestore, až po jeho samotných užívateľov, keďže práve tento priestor je v meste veľmi intenzívne využívaným. Projekt sa v prípravnej fáze zameral na zber rôznych dokumentov. Napríklad sa chystali mapy. Konkrétne spomeňme mapu vlastníckych vzťahov na Kamennom námestí, ktorej tvorba bola vzhľadom na vlastnícke štruktúry veľmi komplikovaná. Následne prebehlo niekoľko participatívnych aktivít. Robili sme náučné vychádzky spojené s dotazníkom na zisťovanie názorov na aktuálne využívanie Kamenného námestia. Pýtali sme sa respondentov na ich pocity spojené s týmto priestorom, potrebu zmien na námestí a pod.

Okrem týchto aktivít sme oslovili niekoľko desiatok prevádzkovateľov podnikateľských aktivít v tomto priestore a prostredníctvom hĺbkových rozhovorov sme zisťovali ich potreby a názory, ako zmeniť námestia tak, aby reflektovali aj ich potreby. Realizovali sme tiež dve fókusové skupiny (cca 30 účastníkov) v senior centre na Podjavorinskej ulici, so skupinami ľudí, ktorí sa na tieto námestia už nemajú možnosť dostať. Boli to zároveň pamätníci, ktorí zažili a využívali územia Kamenného námestia napríklad počas výstavby obchodného domu PRIOR alebo hotela Kyjev. Poznanie historického kontextu námestia považujem za nevyhnutný predpoklad pre jeho najlepšie pretvorenie.

Ďalšou aktivitou, vďaka ktorej sme sa dostávali na koreň veci je tzv. „sedenie nad mapou“. Cieľovou skupinou boli najmä každodenní užívatelia Kamenného námestia a Námestia SNP, ktorí vedia presne pomenovať problémové aspekty aj najmenších častí územia. Práve predostretá mapa a set otázok, ktorý ich ňou sprevádzal, umožnili realistické priblíženie územia a vyvolanie konkrétnych predstáv a zážitkov z miest, ktoré online dotazníkový zber dát zohľadniť nedokázal. Nad mapou sedeli rodičia malých detí, ako aj ľudia s telesným postihnutím. Ich potreby sú špeciálne a práve preto sme považovali za nevyhnuté ich zohľadniť.

Zaujímavou participatívnou aktivitou z hľadiska obsahu výstupov a veľavravným signalizátorom kvality verejného priestoru Kamenného námestia bola realizácia emočnej mapy. Ľudia prostredníctvom pripnutia farebne odlíšeného špendlíka do mapy vyjadrovali svoju spokojnosť alebo nespokojnosť s tým ktorým priestorom, označovali napríklad pocity ako strach alebo spokojnosť vzhľadom ku konkrétnemu miestu.

138 pracovných stretnutí, 1087 respondentov, fókusové skupiny pamätníkov v Seniorcentre, v rodinnom centre Prešporkovo, so zrakovo postihnutými (Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska) alebo imobilnými užívateľmi námestí, 269 podnetov získaných z pocitovej mapy, workshop v rámci konferencie Whatcity, analýza dopravy, inventarizácia zelene a mobiliáru, výskum urbanistických vzťahov a výkonnosti územia, analýza vonkajšej reklamy… Toto všetko sú realizované aktivity zamerané na zber dát, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre definovanie verejného priestoru Kamenného námestia a Námestia SNP, ktorý zohľadní potreby všetkých jeho aktívnych či pasívnych užívateľov.

Všetky informácie sú dostupné na stránke www.zivenamestie.sk.

Čo sú to “quick wins” a aký je ich význam?

Marek Dinka (Hlavné mesto SR Bratislava): Sú to konkrétne, rýchle a lacné riešenia verejného priestoru. Musíme prihliadať aj na to, že fungujeme v 4-ročných volebných cykloch. Aj politici chcú, aby realizácia pozitívnych zmien pre verejnosť bola viditeľná. Strategické a koncepčné materiály sa často stretávajú s odporom ľudí, keďže istota ich realizácie nie je zaručená a existuje obava, že nebudú realizované vôbec. Práve preto sme sa rozhodli v jednotlivých oblastiach ponúknuť rýchle a okamžite realizovateľné zmeny.

QUICK WINS = osem kategórií intervencií za cca 500 000 EUR:

  • Zjednoťme námestia – cieľom je štandardizovať mobiliár a objekty na oboch námestiach ako sú napr. odpadkové koše, kvetináče, cyklostojany, lavičky, zábrany, informačné tabule a kiosky (teraz je 61 druhov rôznych, ideál je 12 štandardných typov). (viac tu)
  • Uprednostnime chodcov – cieľom je rozširovať priestory pre chodcov na úkor parkovania, keďže do spomenutých námestí sa dopravuje len 5% ľudí autom. (viac tu)
  • Vytvorme celoročné a sezónne sedenie – cieľom je k pevnému celoročnému sedeniu pridať flexibilné sezónne, ktoré zabezpečí možnosť jeho adaptovania podľa počasia a pod. (viac tu)
  • Nové detské ihrisko –  cieľom je obohatiť nevyužitý priestor Kamenného námestia detským ihriskom, vďaka ktorému bude podporené vytváranie sociálnych interakcií medzi deťmi aj dospelými (viac tu)
  • Sociálna kontrola – cieľom je na jednej strane zlepšiť viditeľnosť prostredníctvom úpravy zelene, osvetlenia a navigačného označenia na námestiach (viac tu)
  • Lokálna správa – cieľom je formovanie združenia medzi mestom a významnými stakeholdermi námestí, v ktorého záujme je kvalita verejného priestoru (upratovanie, operatíva a pod.) ako aj starostlivosť o program námestia. (viac tu)
  • Obmedzme parkovanie áut – cieľom je zrušenie cca 10% parkovacích miest na tomto území. (viac tu)
  • Presuňme voľné parkovacie miesta a zaveďme regulovanú dopravu – cieľom je efektívnejšie využívanie parkovacích miest ich presunutím, čo by malo mať žiadaný efekt na povzbudenie a vznik ekonomických a sociálnych interakcií (viac tu)

Na ťahu je mesto, projekt však nekončí
Začiatkom mája 2018 boli výstupy projektu predstavené verejnosti, médiám a odovzdané primátorovi Bratislavy Ivovi Nesrovnalovi. Teraz je ťah na ňom. Čo prinesie jeho rozhodnutie a ako bude ovplyvnené komunálnymi voľbami koncom tohto roka nateraz zostáva otvorenou otázkou. Samotný projekt Využívanie verejných priestorov a plôch na lokálnej úrovni však nekončí. Naopak, spolupráca medzi Hlavným mestom Bratislava, konkrétne Útvarom hlavnej architektky a Inštitútom SGI sa prehlbuje.

Juraj Hurný (SGI): Na najbližší polrok je v pláne príprava manuálu participácie v spolupráci s Útvarom hlavnej architektky mesta Bratislava. V posledných týždňoch už prebehli prvé spoločné stretnutia, kde sme debatovali o obsahových prepojeniach našich predstáv a požiadaviek; o tom, ako by mala vyzerať spolupráca a aký charakter by mal mať pripravovaný manuál. Prvým krokom, ktorý už v súčasnosti začíname realizovať, je príprava zoznamu všetkých participatívnych aktivít zameraných na verejné priestory v Bratislave. Následne budú vytipovaní respondenti a respondentky, ktorí sa na týchto aktivitách či procesoch podieľali a budú s nimi realizované rozhovory. Rozhovory sa budú zameriavať predovšetkým na zisťovanie slabých a silných stránok jednotlivých procesov, čím by sme chceli identifikovať dobrú prax v participatívnej tvorbe politík verejných priestorov v Bratislave.

Kontaktné osoby

Galéria