Prínosy participácie a ich hodnotenie

„Potrebujeme ďalej tvoriť, získavať a ukazovať dobré príklady a prínosy participácie, ktorú často berú politici, aj úradníci, ako niečo otravné a zdržujúce.”

Nastavenie a implementácia verejných politík majú dopad na kvalitu života občanov. Nie všetky verejné politiky je možné tvoriť so zapojením verejnosti, ale pravdou ostáva, že robiť verejné politiky inak ako participatívne v demokratickej spoločnosti sa už veľmi nepatrí. Proces zavádzania participácie do praxe verejnej správy je postupný – evolučný proces, ktorý je postavený na vzájomnom učení, vyhodnocovaní a priebežnom zapracovávaní dobrých a zlých skúseností z praxe. Kľúčom k reálnej zmene je postupné a cielené budovanie kapacít nielen v prostredí verejnej správy, ale aj na strane občianskej spoločnosti. Očakávať „zázraky“ a myslieť si, že sme na strane subjektov VS a MNO pripravení spoločne pracovať v prospech budúcnosti s využitím participatívnych procesov bez systémovej podpory, je krátkozraké a naivné. Pritom každý, kto má skúsenosť s kvalitne realizovanou participáciou, nedá na ňu dopustiť, pretože v procese participácie sa so zapojenými aktérmi a inštitúciami niečo udeje. To „niečo“ sa dá pomenovať a dokonca aj merať. Ale vieme identifikovať a merať prínosy participácie? Kriticky si treba priznať, že nám chýbajú informácie o spôsoboch identifikácie prínosov, formáty merania prínosov a dopadov participácie, ako aj absentujú informácie o ekonomickej efektívnosti, či finančnej náročnosti participatívnych procesov.

Prečo sa venovať prínosom participácie?

Orgány verejnej správy zodpovedajúce za verejné politiky by mali poznať odpovede na otázku: „Čo má byť prínosom participácie?“ skôr, než začnú vytvárať rámec pre participáciu verejnosti. Práca na projekte ukázala, že proces zavádzania hodnotenia a merania prínosov participácie je potrebné začať procesom vzdelávania, ktorý naučí predstaviteľov verejnej správy, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti, či iných sociálno–ekonomických partnerov, zadefinovať nielen ciele, ale hlavne očakávané prínosy participácie. Čím viac budeme schopní preukázať reálne prínosy participácie, tým viac sa zvýši šanca, že participatívne procesy budú súčasťou DNA verejnej správy, ako aj občianskej spoločnosti. využitie participácie v praxi verejnej správy si vyžaduje, aby sa jednotlivé fázy a procesy zvážili vo vzájomných súvislostiach a vo vzťahu k cieľu a prínosom zapojenia verejnosti.

Na čom sme v rámci NP PARTI pracovali?

V rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík (NP Parti) vznikla pracovná skupina v zložení Bruno Konečný, Soňa Kariková, Daniela Švihlová a Veronika Ferčíková, ktorá sa venovala téme prínosov participácie. Spoločným cieľom expertov bolo sprístupniť existujúce trendy, prístupy a pohľad na identifikáciu i hodnotenie prínosov participatívnych procesov a ich dopadov. Zamerali sme sa na kľúčové otázky: Ako komunikovať prínosy participácie? Ako vieme, či participácia funguje? Poznáme cenu participácie? Poznáme jej hodnotu a dopady? Vieme odmerať ako kvalitatívne mení výsledky a vplyvy verejných politík? Vieme vypočítať, koľko nás bude stáť robiť verejnú politiku participatívne? Ako kvantifikovať kvalitatívne prínosy participačných aktivít? Aké metódy zhodnotenia participácie použiť? Ako v širšom kontexte využiť evaluačné metodiky, ktoré prostredníctvom rôznych špecifických postupov môžu poskytnúť komplexnejší pohľad aj na nekvantifikovateľné (veľmi náročne merateľné až nemerateľné) prínosy participácie? Ako uchopiť náklady na participáciu – tzv. ekonomizácia participácie?

Ako uvažovať nad prínosmi participácie a prečo je dôležité pochopiť mechanizmus ich vzniku?

Ak vnímate potrebu zapojenia verejnosti, v ideálnom prípade ako nevyhnutnú podmienku tvorby verejných politík, hoci len na úrovni intuície či sprostredkovanej skúsenosti, máme pre vás k dispozícii zahrievací rozhovor Daniela Klimovského s Brunom Konečným na tému prínosov participácie pod názvom Keď sa verejnosť stáva investorom verejných politík a rozhovor Daniely Švihlovej so Soňou Karikovou na tému hodnotenia prínosov participácie pod názvom Dialóg, participácia a sociálne inovácie sú spojené nádoby. Následne ponúkame filozofickú úvahu a dokument Bruna Konečného s názvom Prehľad ekonomických prínosov participácie (PDF, 799 kB). Netreba sa nechať zmiasť názvom, lebo materiál predstavuje „šlabikár“ uvažovania nad prínosmi participácie, ktoré ďaleko predčia samotný názov dokumentu. Neobmedzuje sa len na ekonomické prínosy, ale kategorizuje prínosy participácie z pohľadu ich celospoločenských efektov ako je napr. obnovenie dôvery v inštitúcie štátu alebo naopak očistenie motivácii zástupcov občianskej spoločnosti aktívne sa podieľať sa tvorbe verejných politík, či prácu s prevenciou konfliktov a manažovaním predvídateľných rizík.

Pre skúsenejších aktérov a praktizujúcich tvorcov verejných politík pomáha rozobrať prínosy participácie podľa jednotlivých úrovní a scenárov zapájania verejnosti: od informovania – cez konzultovanie – spolurozhodovanie – až po spoluvlastníctvo, v ktorých sa odvoláva na ďalšie praktické výstupy NP PARTI ako sú Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík (PDF, 1 MB), ale aj napríklad Štandardy participácie (PDF, 665 kB). Táto časť materiálu slúži praktický inšpiromat pre tvorcov politík, aby si s pomocou univerzálne zadefinovaných prínosov k jednotlivým scenárom zapájania verejnosti, dokázali uvažovať nad prínosmi vlastných participatívnych procesov.

Teoretická štúdia – univerzálny rámec pre meranie prínosov a nákladov participácie

Participatívny dialóg sa stáva základným predpokladom pre efektívne a udržateľné riešenia spoločensko-politických výziev súčasnosti. Integrálnou súčasťou procesu participácie je hodnotenie a monitorovanie celého procesu, vrátane hodnotenia nákladov a prínosov. Záverečným výstupom projektu je komplexný materiál dvoch expertiek: Soni Karikovej a Daniely Švihlovej s názvom Ekonomické prínosy participácie. Štúdia predstavujeme univerzálny rámec prínosov a nákladov participácie spolu s príkladmi vhodných indikátorov a metód na ich meranie, ktorý je pri hodnotení možné aplikovať v praxi. Materiál zastrešuje nielen teoretickú štúdiu s názvom Univerzálny rámec pre meranie prínosov a nákladov participácie, ktorá ukazuje, že v akademickej rovine je možné prínosy participácie pomerne dobre pomenovať a kategorizovať, ale súčasne ponúka aj aplikačnú prípadovú štúdiu s názvom Postup hodnotenia projektu zameraného na zvýšenie participatívnych procesov v samospráve. Štúdia vychádza zo zdrojov domácej a zahraničnej literatúry a opiera sa o súčasné poznatky teórie a praxe procesu participácie. Ide o akademický, jazykovo náročnejší, ale dôsledne spracovaný text, ktorý na meranie prínosov a nákladov využíva evaluačný model postavený na výskume anglickej organizácie INVOLVE (2005). Výstup otvára čitateľovi hlbší vhľad do prínosov participácie v štyroch kvalitatívnych premenných:

  • spravovanie/vládnutie (z ang. governance)
  • sociálne súdržnosť (z ang. social cohesion)
  • kvalita služieb, programov a politík
  • budovanie kapacít a učenie sa

Štyri premenné materiály následne rozdrobuje a obsahovo rozširuje do interpretácie týchto premenných v kontexte ďalších významov a prínosov participatívnej tvorby verejných politík ako napr. demokratickosť a demokratizácia, legitimita, dôvera v inštitúcie a proces jej budovania, aktívne občianstvo, sociálny kapitál a sociálna spravodlivosť, ako aj typické analytické kategórie ako je efektívnosť, účinnosť a hospodárnosť a v neposlednom rade aj politická gramotnosť a zvyšovanie kvality poznania a záujmu o verejné dianie a tvorbu politík na strane občanov, ale aj na strane úradníkov a politikov.

Ekonomizovať či neekonomizovať participatívne procesy? Merať či nemerať ekonomické prínosy participácie?

Popis rôznych metód zhodnocovania ekonomických prínosov participatívnej tvorby verejných politík ponúka materiál Prehľad modelov vyhodnocovania prínosov a ekonomickej efektívnosti participácie (PDF, 886 kB), ktorého autorom je Bruno Konečný. Je určený pre ekonomicky aj participatívne „podkutého“ čitateľa, ktorého zorientuje v trendoch a možnostiach ako pristupovať k meraniu prínosov (aj ekonomických) participácie, vrátane identifikácie obmedzení týchto metód, ale aj rizík spojených s kvantifikáciou participácie v intenciách ekonomických premenných. Materiál vás prevedie vybranými modelmi a mechanizmami – Better Life Index, s ktorým pracuje OECD, indexy produkované v rámci V-DEM, hodnotenie vplyvov – Regulatory Impact Assessment (RIA) ako aj analýza nákladov a prínosov – Cost-Benefit analysis (CBA), analýza nákladovej efektívnosti – Cost-Effectiveness Analysis (CEA), analýza nákladovej užitočnosti – Cost-Utility Analysis (CUA), hodnotenie spoločenských vplyvov – Social Impact Assessment (SIA) a v neposlednom rade aj Hodnotenie spoločenskej návratnosti investície – Social Return on Investment (SROI), ktorá sa zdá byť jednou z najvhodnejších metód na meranie ekonomických prínosov participácie. Dnes vieme, že meranie ekonomických prínosov participácie prostredníctvom vyššie spomenutých modelov je skôr „vysoká škola“ participácie, presnejšie ekonómie.Preukázanie pozitívneho súvisu medzi úrovňou participatívnej demokracie a ekonomickou výkonnostnou štátu tak môže v lepšom prípade stimulovať pozornosť politikov a aktérov v rôznych pozíciách, aby rozvoj participatívnej tvorby verejných politík prestal byť vnímaný́ ako formálna nevyhnutnosť a stal sa postupom, ktorý má aj ekonomický význam.

Zrealizované činnosti, podujatia a výstupy

Zrealizované činnosti, podujatia a výstupy pracovnej skupiny prínosy participácie majú potenciál osloviť množstvo rôznych užívateľov od zástupcov akademického prostredia, expertov na participáciu, ale aj zástupcov verejnej správy a občianskej spoločnosti. Ponúkajú rôznu mieru ponoru do témy, ako aj rôzne formy spracovania od filozofických náhľadov, cez výsostne teoretické štúdie, zamerané na problematiku merania a hodnotenia prínosov participácie, až po praktické návody pre pracovníkov verejnej správy, či popularizačné články pre širokú verejnosť. V prvom rade sme sa zamerali na identifikáciu prínosov participácie a následne sumarizáciu modelov zhodnocovania prínosov participácie. Výsledkom je univerzálny rámec merania prínosov a otestovaný postup hodnotenia prínosov a dopadov participácie.

Odporúčania

Zhodnotenie prínosov a dopadov participácie je ťažká disciplína, ktorá vyžaduje dlhší čas, ako je čas realizácie participatívnych projektov. Presadzovanie participatívnych prístupov pre zlepšenie fungovania spoločnosti treba vnímať v oveľa väčších časových celkoch. Rovnako aj v zhodnocovaní ich úspešnosti treba hovoriť o väčších časových úsekoch, hodnotiť trendy a neposudzovať len okamžité výstupy. Ak to má mať zmysel potrebujeme čas, väčšiu sadu kritérií a indikátorov, enormné množstvo zozbieraných a vyhodnotených dát.

Napriek tomu všetkému je kľúčovým predpokladom rozvoja participácie, práve proces hodnotenia participatívnych postupov a zhodnocovanie prínosov participácie v procesoch zmeny. Evalvačné postupy potrebujeme nielen na zhodnotenie mechanizmov participácie, ktoré nám objasnia, či sme správne postupovali a či sme participatívny proces implementovali dobre, ale aby sme vedeli participatívne scenáre, procesy a súbory nástrojov zapájania verejnosti zlepšovať. Aj to je už mechanizmus generovania dobrých príkladov z praxe, vzájomného učenia, prirodzeného budovania kapacít a ďalších prínosov, smerujúcich k lepšiemu spravovaniu vecí verejných, zvyšovaniu kvality poskytovaných služieb.

„Prostredníctvom participácie sa posilňuje potenciál pre rozvoj ďalšej participácie.“ (Daniel Klimovský) Ak má byť participácia evolučný proces, nesmieme rezignovať na proces vyhodnocovania participatívnych procesov, ako aj zhodnocovania prínosov i dopadov, ktorý je predpokladom identifikácie dobrej/zlej praxe, ako aj nekonečným zdrojom inšpirácie. A preto otázky, ktoré by sme si mali klásť sú:

  • Ako identifikovať prínosy participácie?
  • Ako monitorovať a evalvovať participatívny proces?
  • Ako participáciu rozumne zhodnotiť a vyhodnotiť?
  • Ako generovať dobrú prax?

Stojíte pred úlohou viesť participatívny proces a neviete ako zadefinovať prínosy zapojenia verejnosti a nastaviť hodnotenie participatívneho procesu? Pomôžeme vám!

V prípade, že stojíte pred úlohou pripraviť participatívny scenár pre konkrétnu verejnú politiku a stojíte pred výzvou ako začať, presnejšie ako sa zhostiť navrhovania prínosov a dopadov participácie, ako aj v uvažovaní nad výberom ukazovateľov pre hodnotenie ich plnenia, vám odporúčame praktické návody a publikácie:

Náklady na participáciu

Každý z predstaviteľov organizácií vo verejnej správe pracuje s obmedzeným rozpočtom ani participatívne procesy nie je možné vylúčiť z nákladovej položky akejkoľvek organizácie, ak sa rozhodne tvoriť politiky participatívne. Otázka znie, ktoré typy nákladov v rámci participatívnych procesov je možné kvantifikovať a začať ich systematicky merať a dáta o nich evidovať. Toto následne umožní získanie prehľadu o nákladovej stránke a štruktúre rozpočtov pre projekty participatívnej tvorby verejných politík. Dostatočné dáta nám pomôžu následne otvoriť uvažovanie o optimalizácii participatívnych procesov napríklad formou zavádzania nových pracovných miest, prípadne zriadením kancelárie participácie v rámci vnútornej štruktúry jednotlivých inštitúcií, ktorá môže následne ukázať, že nie len generuje úspory z rozsahu napr. vďaka rutinizácii niektorých postupov alebo vypracovávaní návodov/manuálov, ktoré každý ďalší proces môžu uľahčiť, ale hlavne zhodnocuje kvalitatívne prínosy participácie. Ponúkame vám zrozumiteľne spracovanú Metodika nezávislého hodnotenia participatívnych procesov (PDF, 1 MB), ktorá vo svojej prílohe ponúka jednoduchý a uchopiteľný model finančného zhodnotenia participatívneho procesu, ako aj jeho prínosov a dopadov.

Mediálne výstupy k téme

Zapojené expertky a experti

Bruno KonečnýBruno Konečný – expert na komunálnu politiku. V súčasnej dobe pracuje ako poradca primátora hlavného mesta Bratislava. Od apríla 2017 do januára 2019 pôsobil ako odborný konzultant, metodik a expert na participatívnu tvorbu verejných politík národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. Viedol pracovný tím, ktorý skúmal participatívne procesy na národnej úrovni. Magisterské štúdium ukončil v odbore sociálna práca na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v roku 2003. Svoje vedomosti si doplnil o oblasť práva, ktoré vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2009. Okrem iného sa zúčastnil rôznych tréningov, ako napr. rozvoj komunikačných zručností, rozvoj lektorských zručností, negociácia, či facilitácia. Nadobudnuté študijné vedomosti z oblasti sociálnej práce aplikoval v praxi na pozícii asistenta generálnej riaditeľky sekcie stratégie a koordinácie MPSVaR SR, ako hlavný štátny radca na MPSVaR SR venujúci sa rodinným dávkam pre migrujúcich pracovníkov, popri čom nadobúdal vyššie zmienené skúsenosti z oblasti práva. V roku 2009 pracoval ako asistent poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Skúsenosti v oblasti komunálnej politiky začal získavať v roku 2009, kedy začal pracovať ako špecialista sekcie legislatívy v ZMOS, neskôr ako riaditeľ legislatívnej sekcie a člen externých konzultačných platforiem ZMOS-u, ako napr. Výbor pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania, Riadiaci výbor pre migráciu a integráciu cudzincov, Komisia pre hodnotenie pracovných činností a iné. V rámci publikačnej činnosti sú jeho výstupy zverejnené napr. v monografii Otvorená komunálna politika, Dáta o rodovej rovnosti v Slovenskej realite.

Soňa KarikováSoňa Kariková – nezávislá expertka výskumného tímu národného projektu ÚSV ROS Podpora participácie a dialógu pre oblasť participatívnej tvorby verejných politík. V rámci projektu je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa venuje oblasti prínosov participácie a téme budovania kapacít vo verejnej sfére s dôrazom na transfer dobrej praxe. Téme zapájania verejnosti do vecí verejných sa venuje dlhodobo. V súčasnosti pôsobí ako doktorandka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a vo svojej dizertačnej práci sa orientuje na problematiku andragogických aspektov vzdelávania o participatívnom dialógu. Na Univerzite Mateja Bela získala titul bakalára (Sociálna práca) i magistra (Sociálna pedagogika). Svoje vzdelanie si rozšírila na University of Westminster v Londýne v rámci katedry Business and political psychology (Msc.). V roku 2011 získala Certifikát v mediácii s dôrazom na aspekty hĺbkového porozumenia mediačných procesov a nástrojov (Chaos Conflict Management, Londýn, UK). V roku 2017 sa v Grécku zúčastnila tréningu venovanému problematike “hlbokej demokracie”, skupinovým facilitačným metódam, transformačným prístupom riešenia konfliktov, dynamike malých a veľkých skupín, ako aj teórii rankov a moci, ktorú organizovala Medzinárodná Asociácia procesu orientovanej psychológie. Je zakladateľkou Dialogue Centre, ktoré pôsobí v Londýne a v Banskej Bystrici. Združenie skúma a rozvíja nové metódy v oblasti dialógu, ako aj zabezpečuje dizajn a facilitáciu tréningov.

Dana ŠvihlováDana Švihlová – odborná expertka participácie národného projektu v rámci národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. V tejto pozícii využíva jednak teoretickú prípravu z dlhoročného štúdia fungovania verejnej správy, komunitného a miestneho rozvoja a hodnotenia politík a programov, ako aj praktické skúsenosti z konkrétnych projektov, ktorých súčasťou bola účasť verejnosti, na ktorých sa aktívne zúčastnila (napr. projekt Kanadského urbanistického inštitútu Implementácia fiškálnej decentralizácie v SR; projekty podporené britským Know How fondom Komunikácia miestnej samosprávy s verejnosťou a Public relation v miestnej samospráve a pod.). Pôsobila ako vedecká pracovníčka a vysokoškolská učiteľka na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici (1996 – 2016), kde sa venovala najmä environmentálnej politike a priestorovému plánovaniu v kontexte trvalo udržateľného rozvoja. Zúčastnila sa projektových aktivít a študijných pobytov vo Veľkej Británii, Nórsku, Holandsku, Japonsku, Číne a Keni, prednášala na univerzitách v Kanade, na Taiwane a v Českej republike. Výstupy z domácich a zahraničných projektov, na ktorých sa zúčastňovala, publikovala v domácich a zahraničných vedeckých a odborných publikáciách. Ako nezávislá expertka zastupovala Slovenskú republiku v programe NATO Peace and Security v Independent Scientific Evaluation Group. Ako členka občianskeho združenia Profesionálne ženy (1995 – 2010) sa intenzívne venovala téme zvyšovania účasti žien vo verejnom a politickom živote ako trénerka a manažérka medzinárodných projektov. Platformu Fórum žien 2000 zastupovala v Rade vlády pre mimovládne organizácie.

Veronika FerčíkováVeronika Ferčíková – odborná expertka pre participáciu v rámci národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, v ktorom sa venovala prínosom participácie. Procesná analytička pre optimalizáciu procesov vo verejnej správe Ministerstva vnútra SR. Vyštudovala verejnú správu a regionálny rozvoj na Národohospodárskej  fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pôsobila v občianskom združení Človek v ohrození. S cieľom získať analytické zručnosti v oblasti výskumu verejnej správy absolvovala odborné stáže v rôznych krajinách: Transparency International  na Slovensku, Fondazzione per l´Ambiente v Taliansku  a v Maďarsku. Je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných publikácií zameraných na verejnú správu a regionálne vedy.