Viac informácií11. - 12. augusta 2022
Vodárenské múzeum, Bratislava
Stojíte pred úlohou realizovať
participatívny proces a neviete ako začať?
Odpoveď nájdete tu!
Vodárenské múzeum, Bratislava
NP PARTI - AFTER PARTY
#participacianasbavi
Vitajte na našej web stránke k Národnému projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík (NP Parti), ktorá vám ponúka horúce novinky z našich výskumných misií, klebety z realizácie projektu, rozhovory so zapojenými expertmi, rýchle spravodajstvo z terénu, znalostnú databázu z výstupov projektu, profily členov projektového tímu a spolupracujúcich organizácií, katalógy dobrých riešení a participačných scenárov, ako aj informácie o nástrahách čerpania finančných prostriedkov z operačného programu Efektívna verejná správa.
Chcete vedieť o participácií viac?
Pripravili sme niekoľko vzdelávacích programov, ktoré vám pomôžu spoznať rôzne oblasti participácie a prijať participáciu ako prirodzený nástroj tvorby verejných politík a rozhodnutí na úradoch verejnej správy. Sú určené širokému publiku: od tvorcov politík v štátnej správe, v miestnej a regionálnej územnej samospráve, predstaviteľov mimovládnych neziskových organizácií, cez akademický sektor – výskumníkov, expertov, pedagógov, študentov sociálnych vied a verejnej správy, po občiansku verejnosť a každého z vás.
Informačné kanály
Najbližšie naživo vysielame 24. mája 2022
Chcete vedieť o participácii viac?
Pripravili sme niekoľko vzdelávacích programov, ktoré vám pomôžu spoznať rôzne oblasti participácie a prijať participáciu ako prirodzený nástroj tvorby verejných politík a rozhodnutí na úradoch verejnej správy. Sú určené širokému publiku: od tvorcov politík v štátnej správe, v miestnej a regionálnej územnej samospráve, predstaviteľov mimovládnych neziskových organizácií, cez akademický sektor – výskumníkov, expertov, pedagógov, študentov sociálnych vied a verejnej správy, po občiansku verejnosť a každého z vás.
Juraj Rizman, občiansky aktivista
17. október 2017 / Týždeň otvoreného vládnutiaDokáže otvorené vládnutie prinavrátiť dôveru občanov štát? Určite áno, ale ľudia hodnotia štát cez služby, ktoré štát občanovi ako svojmu hlavnému klientovi poskytuje. Štát robí veľmi veľa vecí dobre, ale nedokáže ich poriadne odkomunikovať. V tejto oblasti má štát obrovský deficit, ale aj možnosti - jednoducho diskutovať s ľuďmi a vysvetľovať, čo je dôležité a prečo. V komunikácii s občanom nezlyháva iba štát, ale aj politické strany. Máme množstvo strán, ktoré ani nemajú členskú základňu, alebo s členskou základňou vôbec nepracujú. V rámci politických strán v západnej Európe, si politické strany budujú svoje štruktúry, venujú prostriedky na to, aby ich členovia boli lepšie pripravení, aby rozumeli politickým procesom. Majú vlastné akadémie a rôzne vzdelávacie inštitúcie pre svojich členov. Na Slovensku to takto nefunguje. A iste, nejde len o štát a politické strany. Treba hovoriť aj o organizáciách občianskej spoločnosti. často nemajú podchytenú členskú základňu a svojich podporovateľov. A ak majú, nepracujú s nimi. Veľa projektov orientujeme na to, aby sme presadili dobré veci, myšlienky, ale zabúdame na komunikáciu dovnútra, na vzdelávanie vlastných členských základní.
Bruno Konečný, právnik
22. november 2017 / Choreografie zmeny IV., BardejovVeľa sa nadáva na Európsku úniu, ale je jedna vec, ktorú robia podľa mňa veľmi rozumne. Každá smernica, každé nariadenie má tzv. recitál. V úvode napíšu z akých dôvodov zákon alebo reguláciu prijímajú. Keď Európsky súd posudzuje porušenie nariadenia alebo smernice, tak si vykladá konkrétne ustanovenia optikou interpretačného bodu, ktorým je recitál. Keď dôvody boli naplnené, ale nebolo naplnené nejaké písmenko, paragraf, tak sa pozerajú na porušenie smernice, práve cez recitál. Je to základný výkladový nástroj. Mne sa to veľmi páči, pretože zavedená norma má definovaný zmysel. Lebo keď si prečítate najskôr paragrafy a potom recitál, môžete dospieť k úplne inému výsledku, ako keď si prečítate recitál a potom paragrafy. Vtedy viete, čo mal normotvorca na mysli, keď písal paragrafy. Dokonca môžu byť paragrafy oveľa stručnejšie, lebo to podstatné autor vystihol v recitály. A to je pre mňa cesta. Otvorene povedať, čo chceme normou alebo reguláciou dosiahnuť. Za akým účelom ju prijímame. A potom len napísať pravidlá. Možno by to posunulo celý vývoj tvorby politík dopredu, lebo takto sa snažíme veľmi kostrbato, veľmi ťarbavo, reagovať na každú predstaviteľnú, niekedy až nepredstaviteľnú situáciu.
Stanislav Horník, primátor obce Hriňová
16. november 2017 / Choreografie zmeny III., Liptovský MikulášUž v zákonoch sú nastavené míny, ktoré sú zdrojom nedôvery občana k inštitúciám. Dôležitý je proces tvorby zákonov, politík a nariadení. Naša úloha je, aby sme v zákonoch hľadali riešenia, ktoré budú nielen jednoduché a transparentné, ale hlavne zrozumiteľné. Zrozumiteľné všetkým. Veríme obchodnej zmluve, ktorá je rozpísaná na šestnástich stranách, alebo veríme obchodnej zmluve, ktorá je na jednej A4-ke? Veríme zmluve, ktorá má štyridsať príloh, alebo jednoduchej a hutnej dohode? Dôverujeme štátu, kde treba daň, ktorú mám odviesť zo zisku, zo svojej práce, vypočítať jedným výpočtom, alebo štátu, kde musím špekulovať nad tým, ako sa dopracujem k sume, ktorú pošlem do štátnej pokladne? Ak je zákon zbytočne dlhý a zamotaný, vieme, že bol novelizovaný len preto, že sme tam potrebovali prepašovať niečo pre záujmové skupiny, alebo oligarchu, ktorý napríklad vyváža drevo. Ako má občan potom veriť pravidlám, zákonom, nariadeniam? Ako má veriť štátu? Štát a samospráva si dôveru získa späť len tak, že občan bude pri tom ako sa určujú pravidlá a verejný činovník bude rád, že procesy tvorby zákona, alebo všeobecne záväzného nariadenia, sú otvorené občanom od samého začiatku až do konca.
Ján Orlovský, výkonný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti
10. mája 2018 / Akadémia aktívneho občana III., BratislavaMne najviac na Slovensku chýba reálne diskusia na tému kde chceme byť o dvadsať rokov. Dlhé roky sme sa bavili len o zvyšovaní HDP, zamestnanosti. Rozprávame sa o číslach, ale nebavíme sa o smere. Uvediem príklad - Viktor pracuje vo Volkswagene, dochádza z Nitry do Bratislavy a pracuje 15-16 hodín denne. Jeho deň po práci má kvalitu života roľníka zo 16. storočia. Pýtam sa: „Viktor, prečo nepracuješ v Jaguári, ktorý máš za rohom?“ V Jaguári mu ponúkli 650€ brutto po deviatich rokoch v inej automobilke. Na jednej strane sa vláda pochváli, že sem dotiahla miliardovú investíciu, Jaguár sľúbi, že nástupný plat bude 1 200€ a realita? Chlapovi s 10 ročnou praxou dajú 650€ v hrubom. Automobilky rátajú, že ak neprídu robiť slovácii, prídu zahraniční pracovníci, ktorí budú spkľudne robiť aj za 600€. Dôsledok, zbytočne sa vytvára etnické napätie a už tu máme problém. Ďalší problém je, že my po voľbách vysekáme štátnu správu až na úroveň referenta. Nemáme ešte spoločenskú dohodu, že ľudí pracujúcich v rezortoch a ministerstvách vymieňame len po úroveň generálneho riaditeľa, pretože ostatní sú profesionáli a zmena na politickej scéne sa ich netýka.
Barbara Gindlová, odborný garant NP PARTI
22. november 2017 / Choreografie zmeny IV., BardejovPráca na projektoch, ktorá by mohla byť výsostne kreatívna, dovolila posúvať hranice myslenia, nastavovať a realizovať potrebné reformy a zmeny, sa transformovala na vyčerpávajúce vykazovanie toho, že nejaké zmeny realizujeme. A zmena sa samozrejme nemá ako uskutočniť, lebo potenciál, čas, aj energia ľudí sú spotrebované na niečo celkom iné. Papiere, tabuľky a vykazovanie. A opäť tabuľky, papiere a vykazovanie. Dôležitým sa stalo to, čo v celom procese uskutočňovania zmeny vôbec nie je podstatné. Kde zostal zdravý rozum? Veľmi si želám, aby sa za môjho života stalo, že štát bude realizovať svoju politiku inak. Subjektom, ktoré sa budú uchádzať o to, že budú nositeľmi konkrétnej zmeny, štát pridelí spoločníka na cestu. Experta, ktorý téme a problému rozumie. A ja mu budem zdôvodňovať každý vynaložený cent. Prečo som ho použila a kto ho dostal. Prečo to malo zmysel aj so všetkými chybami, ktoré na ceste k zmene urobím. Konečne bude niekoho zaujímať to, čo robím, a nie to, ako to vykážem. Štát by sa veľa naučil. Takto sa skúsenosť i poznanie stáva mŕtvou komoditou, ktorá nikoho nezaujíma.
Ján Púček, spisovateľ a publicista
16. november 2017 / Choreografie zmeny III., Liptovský MikulášČo sa nechveje je nedôveryhodné. Neočakávam, že bude predo mnou stáť dokonalý človek alebo dokonalá inštitúcia. Omylné je ľudské. Chyby sa stanú, stanú sa omyly, niektoré úmyselné, niektoré sa môžu udiať nechtiac, ale potom to najľudskejšie je priznať si chybu. Keď hovoríme o pozitívnych príkladoch, taký dobrý príklad by mohol byť, že si na najvyšších poschodiach politickej reprezentácie priznajú chybu. Ale keď toto človek nevidí a nezažíva, prečo by potom obyčajný človek, ktorý uviazol v pivnici každodennosti, robil niečo iné.
Pavol Ceľuch, starosta obce Sveržov
22. november 2017 / Choreografie zmeny IV., BardejovDnes po dvadsiatich štyroch rokoch v samospráve a sedemnástich rokoch vedenia najväčšieho spoločného obecného úradu, si dovolím povedať, že samospráve nerozumiem. Už by som sa nepostavil pred študentov a prednášal ako kedysi. K samosprávnej politike určite nie. Pretože legislatíva, ktorú som niekedy čítal s radosťou, je tak popretáčaná, že z elaborátov, ktoré majú šesťdesiat strán, som dnes tak popletený, že ich ani neotváram. Prečo? Pozrite, ak máme jeden prípad neporiadneho richtára alebo nejakého podnikateľa, tak namiesto toho aby sme ho potrestali, radšej zmeníme legislatívu. My zmeníme legislatívu, on sa nám smeje ďalej, požíva úctu napríklad v Bardejove alebo v okrese alebo v kraji. My zmenou legislatívy potrestáme sto ďalších a ten sa stále len smeje. Toto je slovenská legislatíva.
Fedor Gál, sociológ
17. máj 2018 / Choreografie zmeny VI., BratislavaMôžeme ukazovať prstom na elity, pretože im bola do rúk zverená obrovská zodpovednosť, ale môžem aj ukázať prstom na seba, aj na teba, pretože vám bola zverená obrovská zodpovednosť za vlastné životy, za životy vašich rodín, za životy vašich detí a vnúčat. To je primárna zodpovednosť. Primárna! Byť slušným človekom celý život je hrdinstvo. Byť dobrým fotrom, dobrým dedom, dobrým kolegom, dobrým kamošom je hrdinstvom. Hrdinstvom kde „krv“ netečie. Byť slušným človekom je hodnota, ktorú si cením. Tvrdím, že človek, ktorý nezvládol túto elementárnu zodpovednosť voči svojej rodine, voči svojim deťom a najbližším, nemá čo v špičkovej politike hľadať. Nemá! Politická dráha alebo dráha obecných celebrít priťahuje práve ľudí, ktorí nemajú vyrovnaný účet sami so sebou.
Jana Plichtová, sociálna psychologička
8. január 2018 / Dnešná politika: rýchle zisky, dlhodobé straty - rozhovorObčania chcú zmenu, túžia po inom spôsobe vládnutia, po väčšej istote a bezpečí, chcú počuť jasné odpovede na aktuálne problémy a výzvy. Ultrapravicové strany nielenže reflektujú túto objednávku, ale manipulatívne cez vyvolávanie strachu a neistoty ju sami vytvárajú. Potom už stačí presvedčiť občanov, že sú to práve oni, ktorí udržia poriadok a bezpečnosť štátu. Ultrapravicové hnutia sú odpoveďou na elitársku politiku, na zbožštenie kapitálu, na zrýchľujúcu sa globalizáciu, na politiku bez hodnotového a morálneho obsahu, na dezilúziu zo systému pluralitnej zastupiteľskej demokracie a trhovej ekonomiky.
Peter Paľa, riaditeľ Centra podpory RR okresu Bardejov
22. november 2017 / Choreografie zmeny IV., BardejovČím jasnejšie sú sociálne pravidlá v spoločnosti, sociálne normy, tým lepšia je disciplína pri ich dodržiavaní. Čím sú komplikovanejšie, tým je to väčší zmätok a ľudia ich prestávajú rešpektovať, lebo sú im nečitateľné, nezrozumiteľné a nevedia, čo majú vlastne dosiahnuť. My máme tie právne normy extrémne komplikované a ešte naschvál ich extrémne komplikujeme namiesto toho, aby sme jasne zadefinovali cieľ a prostredníctvom neho vysvetľovali, čo má byť naplnené a čo nechceme, aby sa stalo. A zo zákona o sociálom podnikaní mi zatiaľ nie je jasné, že či je cieľom vznik nových sociálnych podnikov, ich podpora alebo čo.
Experti NP PARTI
Prečo participovať
M. Giertl, splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti rozpráva o dôležitosti participácie vo verejných politikách.
